fosfazény

fosfazény [gr.] — zlúčeniny obsahujúce zoskupenie atómov N=P(X₂)N (P má oxidačné číslo V, zriedkavo III, X je chlór, bróm, fluór, jód, alkyloxy-, aryloxy- alebo dialkylaminoskupina); všeobecný vzorec (PNX₂)_n. Sú to acyklické, cyklické (cyklofosfazény) a polymérne zlúčeniny (polyfosfazény). Najľahšie sa pripravujú chlórfosfazény (X = Cl), a to reakciou chloridu fosforečného s chloridom amónnym v 1,2-dichlóretáne alebo v chlórbenzéne. Väzba P–N vo fosfazénoch je veľmi stabilná, pomerne ľahko sa však robia substitúcie halogénov za iné skupiny. Niektoré acyklické fosfazény (najmä difosfazény, v ktorých X je dialkylaminoskupina) sú extrémne silné zásady a využívajú sa v organickej syntéze. Cyklus v molekule cyklofosfazénov je tvorený striedajúcimi sa atómami fosforu a dusíka, medzi ktorými je podobne ako v benzéne delokalizovaná väzba π. (PNCl₂)_n tvorí cyklické molekuly s n = 3 – 7, z ktorých hexachlórtrifosfazén (PNCl₂)₃ má planárnu a tetramér (PNCl₂)₄ stoličkovú štruktúru. Cyklofosfazény sa používajú ako liečivá, herbicídy alebo protihorľavé aditíva do gumy a polyalkénov, najviac sa však využívajú na prípravu polyfosfazénov, napr. hexachlórtrifosfazén sa pri 300 °C mení na vysokopolymérny (PNCl₂)_n s lineárnou štruktúrou a mechanickými vlastnosťami podobnými kaučuku (anorganický kaučuk). Polyfosfazény sú lineárne i cyklické zlúčeniny. V praxi sa najviac využívajú ich amino-, alkoxy-, fenoxy- a fluórované deriváty, ktoré slúžia napr. ako tuhé plasty, elastoméry, plastické filmy, vlákna a i. Sú to nehorľavé materiály odpudzujúce vodu, odolné proti uhľovodíkovým rozpúšťadlám a zachovávajúce si pružnosť i pri nízkych teplotách (-90 °C); majú výborné elektroizolačné vlastnosti, a preto sa využívajú na výrobu palivových hadíc, potrubí ropovodov, ako tesniace materiály v lietadlách, na impregnáciu tkanín a pod.

Polykondenzáciou lineárnych alebo cyklických chlórfosfazénov s polyfenolmi alebo s polyamínmi vznikajú látky, ktoré sa používajú ako termostabilné a nepriepustné laky a spojivá do iných materiálov. Niektoré z nich (X je OCH₂CF₃) sa využívajú na výrobu umelých transplantátov (srdcové chlopne a pod.), pretože nie sú pre živý organizmus toxické a majú vodoodpudivé vlastnosti. Ak X je zvyšok aminokyseliny (viazanej cez dusík aminoskupiny), vznikajúce polyméry majú schopnosť pomaly sa v organizme rozkladať na netoxické látky; vyrábajú sa z nich chirurgické nite.