fokoš

fokoš [maď.] — tupá, najčastejšie mosadzná sekerka ohnutá nadol, s hranolovitým alebo ihlanovitým obuškom na dlhom porisku. V 17. a 18. stor. zbraň a odznak šľachticov i zemanov, neskôr richtárov. Vo vidieckom prostredí ju používali pastieri ako obranný a oporný nástroj. Slúžila aj ako tanečná rekvizita (odzemok) a družbovský znak.