Fáy, András

Fáy, András, 30. 5. 1786 Kohány, dnes Kochanovce, súčasť obce Sečovce, okres Trebišov – 26. 7. 1864 Pešť, dnes súčasť Budapešti — maďarský prozaik, publicista a politik, propagátor ideí Š. Séčéniho. Jeden z priekopníkov maďarského spoločenského románu. Aktívne sa zapájal do spoločenského a kultúrneho života, v rokoch 1832 – 36 pôsobil ako poslanec uhorského snemu za peštiansku stolicu. V roku 1840 založil prvú maďarskú sporiteľňu. V roku 1831 sa stal čestným členom Uhorskej akadémie vied, od 1845 bol jej podpredsedom. Po revolúcii v roku 1848 odišiel z verejného života.

Ohlas získal generačným románom z patriarchálneho obdobia uhorskej strednej šľachty v reformnom období Dom Béltekyovcov (A’ Béltekÿ ház, 2 zväzky, 1832), ktorý bol prvým maďarským spoločenským románom. Beletristickými prostriedkami v ňom propagoval reformné myšlienky Š. Séčéniho. Je tiež autorom románov Rodina Halmayovcov (A Halmay-család, 1858), historickej drámy Dvaja Bátoriovci (A’ két Báthorÿ, 1827), zbierky bájok a aforizmov Pôvodné bájky a aforizmy Andrása Fáya (Fáy András eredeti Meséi és Aphorizmái, 1820) a komédie Staré peniaze alebo Sedmohradčania v Uhorsku (A’ régi pénzek, vagy az erdélyiek Magyarországban, 1824).