Faras

Faras, aj Pachoras, egyptsky Ibšek — archeologická lokalita v severnom Sudáne (pri egyptsko-sudánskej hranici) 36 km severne od Vádí Halfa na ľavom brehu Nílu pri druhom katarakte. Nachádzajú sa tam zrúcaniny opevneného mesta, juhozápadne od neho trosky chrámu bohyne Hathor, severozápadne od mesta zrúcaniny chrámu postaveného Tutanchamonom. Z obdobia Novej ríše sa našlo množstvo kamenných blokov z chrámu Thutmoseho III. Vrcholnú vývojovú fázu Farasu predstavuje obdobie po roku 540, keď Núbia prijala kresťanstvo. Faras sa stal hlavným mestom kresťanskej ríše Nobatia, zaberajúcej územie Dolnej Núbie, a od roku 625 sídlom biskupstva. Po jej splynutí s ríšou Mukurra (Makuria) do jednotnej ríše Dongola zostal Faras dôležitým administratívnym a cirkevno-politickým centrom. Koniec jeho rozkvetu znamenal až pád ríše v 14. stor. Počas výstavby Asuánskej priehrady objavili poľskí archeológovia v rokoch 1960 – 64 pri záchranných prácach uskutočňovaných pod patronátom UNESCO zvyšky honosnej biskupskej katedrály (8. stor.) a ďalších chrámov zdobených nástennými freskami rôzneho veku a štýlu (v súčasnosti v Národnom múzeu vo Varšave a v Chartúme). Sú na nich zobrazení svätci, náboženské scény i významné historické postavy miestnych biskupov a svetských hodnostárov. Fresky predstavujú svojrázny okruh v rámci byzantského umenia s egyptsko-koptskými a perzsko-sásánovskými vplyvmi. Nájdené boli aj stély faraských biskupov, ich hroby, mnoho profánnych stavieb z nepálených tehál a i.