Faludy, György

Text hesla

Faludy, György, vlastným menom György Bernát József Leimdörfer, 22. 9. 1910 Budapešť – 1. 9. 2006 tamže — maďarský básnik, publicista a prekladateľ. V roku 1939 emigroval do Paríža, odtiaľ do Maroka, od roku 1941 žil v USA. V roku 1946 sa vrátil do Maďarska, kde pôsobil v časopise Népszava (Hlas ľudu) až do roku 1950, keď bol neoprávnene odsúdený na nútené práce (1953 rehabilitovaný). Koncom roku 1956 emigroval do Viedne, potom do Londýna, kde bol redaktorom časopisu Irodalmi Újság (Literárne noviny), po 1963 žil vo Florencii a na Malte, od 1967 v Kanade. Do roku 1971 prednášal na Kolumbijskej univerzite v New Yorku a na viacerých univerzitách v USA a Kanade.

Je autorom básnických zbierok Pompejská stráž (A pompeji strázsa, 1938), Po jesennej rose (Őszi harmat után, 1947), Listy budúcim pokoleniam (Levelek az utókorhoz, 1975), Väzenské verše 1949 – 52 (Börtönversek 1949 – 52, 1983), výberu básní Kniha spomienok na červenú Byzanciu (Emlékkönyv a rőt Bizáncról, 1961) a autobiografie Moje šťastné dni v pekle (My Happy Days in Hell, angl. 1962; maď. Pokolbeli víg napjaim, 1987). Prekladal balady F. Villona. V roku 1938 vydal preklad antifašistickej európskej poézie Antológia európskych básnikov (Európai költők antológiája). Bol nositeľom viacerých ocenení, napr. Kossuthovej ceny (1994).

Text hesla

Faludy, György, vlastným menom György Bernát József Leimdörfer, 22. 9. 1910 Budapešť – 1. 9. 2006 tamže — maďarský básnik, publicista a prekladateľ. V roku 1939 emigroval do Paríža, odtiaľ do Maroka, od roku 1941 žil v USA. V roku 1946 sa vrátil do Maďarska, kde pôsobil v časopise Népszava (Hlas ľudu) až do roku 1950, keď bol neoprávnene odsúdený na nútené práce (1953 rehabilitovaný). Koncom roku 1956 emigroval do Viedne, potom do Londýna, kde bol redaktorom časopisu Irodalmi Újság (Literárne noviny), po 1963 žil vo Florencii a na Malte, od 1967 v Kanade. Do roku 1971 prednášal na Kolumbijskej univerzite v New Yorku a na viacerých univerzitách v USA a Kanade.

Je autorom básnických zbierok Pompejská stráž (A pompeji strázsa, 1938), Po jesennej rose (Őszi harmat után, 1947), Listy budúcim pokoleniam (Levelek az utókorhoz, 1975), Väzenské verše 1949 – 52 (Börtönversek 1949 – 52, 1983), výberu básní Kniha spomienok na červenú Byzanciu (Emlékkönyv a rőt Bizáncról, 1961) a autobiografie Moje šťastné dni v pekle (My Happy Days in Hell, angl. 1962; maď. Pokolbeli víg napjaim, 1987). Prekladal balady F. Villona. V roku 1938 vydal preklad antifašistickej európskej poézie Antológia európskych básnikov (Európai költők antológiája). Bol nositeľom viacerých ocenení, napr. Kossuthovej ceny (1994).

Zverejnené v júli 2005.

citácia

Faludy, György [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-03-08]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/faludy-gyorgy