Faludi, Ferenc

Faludi, Ferenc, 25. 3. 1704 Németújvár, dnes Güssing, Rakúsko – 18. 12. 1779 Rohonc, dnes Rechnitz, Rakúsko — maďarský básnik, prozaik a prekladateľ. V roku 1720 vstúpil do jezuitského rádu a po štúdiách filozofie v Grazi a teológie vo Viedni bol v roku 1734 vysvätený za kňaza. Pôsobil ako profesor na rehoľných gymnáziách, potom ako kňaz v Budíne a Banskej Bystrici, 1736 – 37 bol profesor a vychovávateľ novicov na viedenskom Pázmáneu, 1737 – 40 profesor filozofie v Grazi, 1740 – 45 maďarský spovedník v Chráme sv. Petra v Ríme, 1746 – 47 profesor teológie v Trnave a 1747 – 48 na viedenskom Tereziáne (Teresianum). V rokoch 1748 – 51 pôsobil ako riaditeľ akademickej tlačiarne v Trnave, 1751 – 54 ako predstavený rehoľného domu. V rokoch 1754 – 57 bol riaditeľom gymnázia v Kőszegu, 1759 – 73 riaditeľom jezuitskej knižnice v Bratislave. Po rozpustení rádu žil na panstve Baťánovcov v Rohonci.

Bol významným predstaviteľom maďarského rokoka, priekopníkom ľudovosti v maďarskej literatúre a jej formálnym reformátorom. Je autorom prvého sonetu v maďarskej literatúre O fajke (A pipárul). V tvorbe vychádzal z neskorého baroka španielsko-talianskeho kultúrneho okruhu. Písal náboženskú, galantnú i pastiersku poéziu ovplyvnenú napr. P. Metastasiom, v próze adaptoval moralistickú anglickú a španielsku barokovú a rokokovú prózu. Napísal moralistické prózy Šľachtic poučený o nábožnej dobrote a šťastnom živote (Istenes jóságra, és szerentsés bóldog életre oktatott nemes ember, 1748), Šľachtičná poučená o nábožnej dobrote a šťastnom živote (Istenes jóságra, és szerentsés bóldog életre oktatott nemes asszony, 1748) a Mladý šľachtic poučený o nábožnej dobrote a šťastnom živote (Istenes jóságra, és szerentsés bóldog életre oktatott nemes urfi, 1771), všetky podľa anglického jezuitu Williama Darrella (*1651, †1721), Múdry a pozorný dvoran (Bölts, és Figyelmetes udvari ember, 1750) podľa španielskeho moralistu B. Graciána a zbierku noviel Zimné noci (Téli éjszakák, 1787).