faerská literatúra

Text hesla

faerská literatúra — literatúra napísaná na Faerských ostrovoch, ako aj literatúra faerských autorov napísaná mimo Faerských ostrovov. Svedectvo o najstarších dejinách ostrovov podáva islandská Sága o Faerčanoch (Færeyinga saga). Stará faerská literatúra sa v písomnej podobe nezachovala, ľudová poézia vo faerskom jazyku, tzv. kvæðir (obdoba severských ság), ktorá sa zachovala iba ústnym podaním ako piesne k ľudovým tancom, bola zapísaná až v 19. stor. podobne ako rozprávky, povesti a tzv. tættir (humorné a satirické básne). Od reformácie okolo roku 1500 bola cirkevným a neskôr aj úradným jazykom dánčina, pričom domáci jazyk sa používal iba medzi ľudom (faerský jazyk). Písané dejiny faerskej literatúry sa začali pokusom Jensa Christiana Svaba (*1746, †1824) o faersko-dánsko-latinský slovník. Prvými známymi faerskými básnikmi boli národný hrdina a povstalec Páll Pálsson Nolsøe (*1776, †1809) a statkár a rybár Jens Christian Djurhuus (*1773, †1853), ktorého piesne sa spievajú do súčasnosti.

V polovici 19. stor. sa začalo obdobie národného hnutia a duchovnej obrody. Spisovnú normu faerského jazyka vytvoril v roku 1846 filológ a literárny historik Venceslaus Ulricus Hammershaimb (*1819, †1909). V tom období sa začalo systematické zbieranie ľudovej poézie – jazykovedec Jakob Jakobsen (*1846, †1918) vydal faerské ľudové povesti a rozprávky. Pre básnikov v období uvedomovania si národnej identity je charakteristické národné cítenie: Friðrikur Petersen (*1853, †1916) bol prvým básnikom vlasteneckých básní a autorom národnej hymny, Rasmus Christoffer Effersøe (*1857, †1916) sa stal vodcom vlasteneckého hnutia a autorom prvej divadelnej hry, J. Patursson skladal bojové a vlastenecké spevy. Okolo roku 1900 sa faerský literárny život sústreďoval v Kodani, a to najmä zásluhou vydavateľskej aktivity Andreasa Christiana Evensena (*1874, †1917) a Jákupa Dahla (*1878, †1944) i poézie J. H. O. Djurhuusa. Národné tendencie v poézii zachovávali Hans Andrias Djurhuus (*1883, †1951) a Mikkjal Dánjalsson á Ryggi (*1879, †1956). Dôraz na umeleckú stránku poézie pred tendenčnosťou kládli lyrici Rikard Long (*1889, †1977) a Christian Matras (*1900, †1988; aj významný filológ, autor faersko-dánskeho slovníka a prehľadu dejín faerskej literatúry). Priekopníkmi umeleckej prózy boli Regin í Líð, autor prvého faerského románu Babylonská veža (Bábelstornið, 1909), poviedkar a románopisec Hans Marius Ejdesgaard (*1887, †1966), S. Patursson a esejista Tróndur Olsen (*1879, †1961). Veľký význam z hľadiska upevnenia spisovnej faerčiny malo založenie prvých novín Føringatíðindi (Faerský spravodaj) v roku 1899. V 30. rokoch 20. stor. boli hlavnými prozaikmi H. Brú a Martin Joensen (*1902, †1966), svetovú popularitu získali W. Heinesen a Jørgen-Franz Jacobsen (*1900, †1938) píšuci po dánsky.

Po 2. svetovej vojne sa charakter faerskej literatúry spočiatku nemenil, do literatúry nevstupovali významní autori, výnimkou bol J. P. Heinesen, príslušník prvej generácie, ktorá už prešla školou s faerským vyučovacím jazykom. Do lyriky priniesli nové tendencie starí básnici Karsten Hoydal (*1900, †1990) a Regin Dahl (*1918, †2007). Až koncom 60. rokov 20. stor. vstúpili do literatúry básnici Steinbjørn Berghamar Jacobsen (*1937, †2012) a Rói Patursson (*1947), neskôr Jóanes Nielsen (*1953) a Tóroddur Poulsen (*1957) uplatňujúci poetiku úsporného výrazu a jednoduchých prírodných metafor. Rozmach prózy nastal až v 2. polovici 70. rokov, a to najmä zásluhou spisovateľov, ktorí vo svojich dielach riešili nadnárodné problémy: Magnus Dam Jakobsen (*1935, †1978), poviedkar Hanus Andreassen (od 2000 používa priezvisko Kamban, *1942) a i.

Koncom 20. stor. sa svojou poviedkovou tvorbou a tvorbou pre deti a mládež presadila Oddvør Johansenová (Johansen, *1941), poéziou Guðrið Helmsdalová (Helmsdal, *1941) a Malan Poulsenová (Poulsen, *1963). K významným autorom faerskej literatúry začiatku 21. stor. patria J. Nielsen, R. Dahl, S. B. Jacobsen, R. Patursson, autorka detskej literatúry Sólrún Michelsenová (Michelsen, *1948), básnik Sissal Kampmann (*1974), Marjun Syderbø Kjelnæsová (Kjelnæs, *1974) a i.

Text hesla

faerská literatúra — literatúra napísaná na Faerských ostrovoch, ako aj literatúra faerských autorov napísaná mimo Faerských ostrovov. Svedectvo o najstarších dejinách ostrovov podáva islandská Sága o Faerčanoch (Færeyinga saga). Stará faerská literatúra sa v písomnej podobe nezachovala, ľudová poézia vo faerskom jazyku, tzv. kvæðir (obdoba severských ság), ktorá sa zachovala iba ústnym podaním ako piesne k ľudovým tancom, bola zapísaná až v 19. stor. podobne ako rozprávky, povesti a tzv. tættir (humorné a satirické básne). Od reformácie okolo roku 1500 bola cirkevným a neskôr aj úradným jazykom dánčina, pričom domáci jazyk sa používal iba medzi ľudom (faerský jazyk). Písané dejiny faerskej literatúry sa začali pokusom Jensa Christiana Svaba (*1746, †1824) o faersko-dánsko-latinský slovník. Prvými známymi faerskými básnikmi boli národný hrdina a povstalec Páll Pálsson Nolsøe (*1776, †1809) a statkár a rybár Jens Christian Djurhuus (*1773, †1853), ktorého piesne sa spievajú do súčasnosti.

V polovici 19. stor. sa začalo obdobie národného hnutia a duchovnej obrody. Spisovnú normu faerského jazyka vytvoril v roku 1846 filológ a literárny historik Venceslaus Ulricus Hammershaimb (*1819, †1909). V tom období sa začalo systematické zbieranie ľudovej poézie – jazykovedec Jakob Jakobsen (*1846, †1918) vydal faerské ľudové povesti a rozprávky. Pre básnikov v období uvedomovania si národnej identity je charakteristické národné cítenie: Friðrikur Petersen (*1853, †1916) bol prvým básnikom vlasteneckých básní a autorom národnej hymny, Rasmus Christoffer Effersøe (*1857, †1916) sa stal vodcom vlasteneckého hnutia a autorom prvej divadelnej hry, J. Patursson skladal bojové a vlastenecké spevy. Okolo roku 1900 sa faerský literárny život sústreďoval v Kodani, a to najmä zásluhou vydavateľskej aktivity Andreasa Christiana Evensena (*1874, †1917) a Jákupa Dahla (*1878, †1944) i poézie J. H. O. Djurhuusa. Národné tendencie v poézii zachovávali Hans Andrias Djurhuus (*1883, †1951) a Mikkjal Dánjalsson á Ryggi (*1879, †1956). Dôraz na umeleckú stránku poézie pred tendenčnosťou kládli lyrici Rikard Long (*1889, †1977) a Christian Matras (*1900, †1988; aj významný filológ, autor faersko-dánskeho slovníka a prehľadu dejín faerskej literatúry). Priekopníkmi umeleckej prózy boli Regin í Líð, autor prvého faerského románu Babylonská veža (Bábelstornið, 1909), poviedkar a románopisec Hans Marius Ejdesgaard (*1887, †1966), S. Patursson a esejista Tróndur Olsen (*1879, †1961). Veľký význam z hľadiska upevnenia spisovnej faerčiny malo založenie prvých novín Føringatíðindi (Faerský spravodaj) v roku 1899. V 30. rokoch 20. stor. boli hlavnými prozaikmi H. Brú a Martin Joensen (*1902, †1966), svetovú popularitu získali W. Heinesen a Jørgen-Franz Jacobsen (*1900, †1938) píšuci po dánsky.

Po 2. svetovej vojne sa charakter faerskej literatúry spočiatku nemenil, do literatúry nevstupovali významní autori, výnimkou bol J. P. Heinesen, príslušník prvej generácie, ktorá už prešla školou s faerským vyučovacím jazykom. Do lyriky priniesli nové tendencie starí básnici Karsten Hoydal (*1900, †1990) a Regin Dahl (*1918, †2007). Až koncom 60. rokov 20. stor. vstúpili do literatúry básnici Steinbjørn Berghamar Jacobsen (*1937, †2012) a Rói Patursson (*1947), neskôr Jóanes Nielsen (*1953) a Tóroddur Poulsen (*1957) uplatňujúci poetiku úsporného výrazu a jednoduchých prírodných metafor. Rozmach prózy nastal až v 2. polovici 70. rokov, a to najmä zásluhou spisovateľov, ktorí vo svojich dielach riešili nadnárodné problémy: Magnus Dam Jakobsen (*1935, †1978), poviedkar Hanus Andreassen (od 2000 používa priezvisko Kamban, *1942) a i.

Koncom 20. stor. sa svojou poviedkovou tvorbou a tvorbou pre deti a mládež presadila Oddvør Johansenová (Johansen, *1941), poéziou Guðrið Helmsdalová (Helmsdal, *1941) a Malan Poulsenová (Poulsen, *1963). K významným autorom faerskej literatúry začiatku 21. stor. patria J. Nielsen, R. Dahl, S. B. Jacobsen, R. Patursson, autorka detskej literatúry Sólrún Michelsenová (Michelsen, *1948), básnik Sissal Kampmann (*1974), Marjun Syderbø Kjelnæsová (Kjelnæs, *1974) a i.

Zverejnené v júli 2005.

citácia

Faerská literatúra [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-08-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/faerska-literatura