evictio

evictio [évikcijó; lat.] — evikcia, inštitút rímskeho súkromného práva. Ak predávajúci (venditor) predal jemu nepatriacu vec kupujúcemu (emptor), mohol skutočný vlastník reivindikačnou žalobou (→ rei vindicatio) žiadať v súdnom spore, aby mu emptor danú vec vydal. V takom prípade sa emptor ocitol v nevýhode: bol zbavený držby (→ possessio) kúpenej veci, za ktorú zaplatil kúpnu cenu venditorovi, čiže nezostala mu ani vec, ani zaplatená kúpna cena. Takáto situácia mohla nastať ako dôsledok uzavretej kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol venditor povinný zabezpečiť emptorovi iba uti frui habere licere (smieť vec mať, užívať a poberať z nej plody), a nie aj obstarať pre neho vlastnícke právo. Preto právo zaviedlo zodpovednosť venditora za evictio, t. j. zodpovednosť za prípad, ak emptor stratil držbu kúpenej veci, pretože mu ju odňala v súdnom spore tretia osoba na základe svojho vlastníckeho práva alebo iného vecného práva (užívacie právo, požívacie právo, služobnosť, záloh veci) existujúceho už pred odovzdaním kúpenej veci emptorovi. Táto zodpovednosť nastupovala nielen vtedy, ak venditor predal cudziu vec, ale aj vtedy, ak predal vlastnú vec, s ktorou sa spájalo vecné právo patriace tretej osobe.

Právnym účinkom evictio bol tzv. evikčný regres (emptora voči venditorovi), ktorý prešiel historickým vývojom. Ak bola kúpna zmluva uzavretá v mancipačnej forme (→ mancipatio), mohol emptor žiadať žalobu na dvojnásobok kúpnej ceny. Podobný výsledok sa dosiahol, ak sa venditor zaviazal formálnym ústnym kontraktom (stipulatio). Napokon sa presadila zodpovednosť venditora za evictio priamo zo žaloby z kúpnej zmluvy (actio empti). Venditor nezodpovedal za evictio, ak emptor síce prehral súdny spor so skutočným vlastníkom, ale nestratil držbu veci, alebo ak tretia osoba nadobudla právo až po odovzdaní veci emptorovi, alebo ak emptor zavinil, že došlo k evictio, alebo ak venditor a emptor dohodou vylúčili venditorovu zodpovednosť za evictio (pactum de non praestanda evictione), alebo ak obidvaja alebo len kupujúci vedeli o tom, že vec bola odcudzená. Keďže predávaná vec nesmie mať nedostatky vo svojej právnej a fyzickej kvalite, nazýva právna veda zodpovednosť venditora za evictio zodpovednosťou za právne vady, pričom moderné právo sa evikčnému princípu buď vyhlo zavedením povinnosti predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo, alebo sa k evikčnému princípu prihlásilo.