esse oportet ut vivas, non vivere ut edas
Text hesla
esse oportet ut vivas, non vivere ut edas [-vás nón ví- edás; lat.] — treba jesť, aby si žil, nie žiť, aby si jedol. Myšlienka známa už z obdobia antiky. V obdobe Non ut edam vivo, sed ut vivam edo – nežijem, aby som jedol, ale jem, aby som žil – ju uvádza Quintilianus (O výchove rečníka). Gellius (Atické noci) i Diogenés Laërtský (Životopisy slávnych filozofov) ju pripisujú Sokratovi.