Erdélyi, József

Erdélyi [-ji], József, vlastným menom József Árgyelán, 30. 12. 1896 Újbátorpuszta, dnes Batăr, Rumunsko – 4. 10. 1978 Budapešť — maďarský básnik. V roku 1915 sa zúčastnil na bojoch na východnom fronte, pod vplyvom fašistickej ideológie sa dostal do styku s extrémnymi pravicovými stranami, 1944 utiekol na Západ, potom sa skrýval v Rumunsku, 1947 sa dobrovoľne vrátil a bol odsúdený na 3 roky väzenia.

V básnických prvotinách, v ktorých odsudzoval útlak chudobného roľníctva, oživoval tradíciu ľudového verša. Jeho jednoduchosť však spájal s osobitným mytologickým pohľadom na svet, s novátorskými snahami výrazu, so zložitým vnútorným nepokojom človeka, s jeho spätosťou s prírodou a pod. Pre svoje básne sa často dostával do konfliktu s horthyovskou justíciou (→ M. Horthy). Svojou tvorbou ovplyvnil vývoj maďarskej lyriky, bol priekopníkom ľudového hnutia maďarských spisovateľov.

Je autorom básnických zbierok Fialkový lístok (Ibolyalevél, 1922), Na konci sveta (Világ végén, 1924), Posledný kráľovský orol (Az utolsó királysas, 1928), Pestré perá (Tarka toll, 1931), Vyšlo slnko (Felkelt a nap, 1933), Zimná rapsódia a tri rozprávky (Téli rapszódia és három mese, 1934), Večerná pieseň (Esti dal, 1969), Kostená fujara (Csontfurulya, 1979), Na ceste všetkých živých (Minden élők útján, 1982), esejí a i. Bol nositeľom Baumgartenovej ceny (1929, 1931, 1933).