endomorf

endomorf [gr.], endomorfia — v konštitučnej typológii W. H. Sheldona (1954) jedinec s prevahou endodermy, t. j. vnútornej zárodočnej vrstvy, vyznačujúci sa slabými kosťami, menej rozvinutým svalstvom, dobrým trávením, uvoľnenosťou, pomalými reakciami, dobrým spánkom, plytkými citmi a extroverziou (viscerotónny temperament). Endomorfný komponent vyjadruje podiel tuku na zložení tela a stanovuje sa na základe určenia hrúbky podkožného tuku meraním hrúbky kožných rias na chrbtovej ploche ramena, pod dolným uhlom lopatky, nad hrebeňom krídla bedrovej kosti a na lýtku. Hoci ide o vyslovene individuálny znak, existujú skupiny s nadmerným sklonom k ukladaniu podkožného tuku, napr. Polynézania.

Sheldonov typologický systém sa v roku 1967 stal východiskom pre typológiu J. E. Lindsaya Cartera (*1932) a Barbary H. Heathovej (*1910, †1998).