Elin Pelin

Text hesla

Elin Pelin, vlastné meno Dimităr Ivanov Stojanov, 8. 7. 1877 Bajlovo – 3. 12. 1949 Sofia — bulharský prozaik, jeden z vrcholných predstaviteľov klasickej podoby kritického realizmu v bulharskej literatúre. Pôsobil ako učiteľ, novinár, v rokoch 1903 – 07 ako pracovník univerzitnej knižnice a 1910 – 16 Národnej knižnice v Sofii. Počas 1. svetovej vojny bol vojenským dopisovateľom, redaktorom viacerých časopisov, v rokoch 1924 – 44 správcom múzea I. Vazova v Sofii. Od roku 1940 bol členom Bulharskej akadémie vied a predsedom Zväzu bulharských spisovateľov.

Ťažiskom jeho tvorby sú najmä poviedky z dedinského prostredia, v ktorých vytvoril množstvo jednoduchých ľudových postáv so svojskými povahovými črtami a konaním. Prvé prózy vydal v roku 1904 pod názvom Poviedky, I. diel (Razkazi, tom I), ďalším rozsiahlym súborom boli Poviedky, II. diel (Razkazi, tom II, 1911). Premeny bulharského vidieka súvisiace s rozpadom tradičných patriarchálnych vzťahov pod vplyvom rozvoja kapitalizmu zobrazil v novele Gerakovci (Geracite, 1911). V novele Zem (Zemja, 1922) psychologicky presvedčivo stvárnil až pudovú túžbu jednotlivca vlastniť čoraz viac pôdy. V cykle filozoficky ladených poviedok Pod kláštorným viničom (Pod manastirskata loza, 1936) spracoval námety z biblických legiend. Je autorom humoristických poviedok a fejtónov a veršov, napr. Pižo a Pendo (Pižo i Pendo, 1917), Ja, ty, on (Az, ti, toj, 1936), literatúry pre deti a mládež – rozprávok Pravda a krivda (Pravdata i krivdata, 1920), knihy veršov Bystré potôčiky (Potočeta bistri, 1931), ako aj chlapčenských románov s prvkami fantastiky Ján Bibián (Jan Bibijan. Neverojatni prikľučenija na edno chlapče, 1933; slov. 1949) a Ján Bibián na mesiaci (Jan Bibijan na lunata, 1934). V slovenskom preklade vyšiel výber z jeho krátkej epiky pod názvom Na brázde (1951).

Text hesla

Elin Pelin, vlastné meno Dimităr Ivanov Stojanov, 8. 7. 1877 Bajlovo – 3. 12. 1949 Sofia — bulharský prozaik, jeden z vrcholných predstaviteľov klasickej podoby kritického realizmu v bulharskej literatúre. Pôsobil ako učiteľ, novinár, v rokoch 1903 – 07 ako pracovník univerzitnej knižnice a 1910 – 16 Národnej knižnice v Sofii. Počas 1. svetovej vojny bol vojenským dopisovateľom, redaktorom viacerých časopisov, v rokoch 1924 – 44 správcom múzea I. Vazova v Sofii. Od roku 1940 bol členom Bulharskej akadémie vied a predsedom Zväzu bulharských spisovateľov.

Ťažiskom jeho tvorby sú najmä poviedky z dedinského prostredia, v ktorých vytvoril množstvo jednoduchých ľudových postáv so svojskými povahovými črtami a konaním. Prvé prózy vydal v roku 1904 pod názvom Poviedky, I. diel (Razkazi, tom I), ďalším rozsiahlym súborom boli Poviedky, II. diel (Razkazi, tom II, 1911). Premeny bulharského vidieka súvisiace s rozpadom tradičných patriarchálnych vzťahov pod vplyvom rozvoja kapitalizmu zobrazil v novele Gerakovci (Geracite, 1911). V novele Zem (Zemja, 1922) psychologicky presvedčivo stvárnil až pudovú túžbu jednotlivca vlastniť čoraz viac pôdy. V cykle filozoficky ladených poviedok Pod kláštorným viničom (Pod manastirskata loza, 1936) spracoval námety z biblických legiend. Je autorom humoristických poviedok a fejtónov a veršov, napr. Pižo a Pendo (Pižo i Pendo, 1917), Ja, ty, on (Az, ti, toj, 1936), literatúry pre deti a mládež – rozprávok Pravda a krivda (Pravdata i krivdata, 1920), knihy veršov Bystré potôčiky (Potočeta bistri, 1931), ako aj chlapčenských románov s prvkami fantastiky Ján Bibián (Jan Bibijan. Neverojatni prikľučenija na edno chlapče, 1933; slov. 1949) a Ján Bibián na mesiaci (Jan Bibijan na lunata, 1934). V slovenskom preklade vyšiel výber z jeho krátkej epiky pod názvom Na brázde (1951).

Zverejnené v júli 2005.

citácia

Elin Pelin [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-12-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/elin-pelin