Džukuni

Džukuni, Jukuni, Njikuni — západoafrická etnická skupina z východnej časti Nigérie (štáty Taraba, Benue, Nasarawa, Plateau, Adamawa, Bauchi a Gombe). Okrem Nigérie žijú Džukuni i v Kamerune; spolu asi 230-tis. (2016).

Podľa vlastnej tradície pochádzajú z východu, z územia dnešného Sudánu alebo až z Arabského polostrova. V 17. stor. v oblasti horného toku rieky Benue vytvorili Džukuni štát a významnú vojenskú mocnosť Kwararafa (hlavné mesto Wukari) a podnikali výpady proti svojim severným susedom vyznávajúcim islam (Fulbom, Hausom, Kanurijčanom). Na čele štátu stál panovník (aku) s významnými náboženskými funkciami. Vždy po siedmich rokoch bol vystriedaný a v prípade choroby či iného oslabenia moci býval rituálne usmrtený. Na jeho vládu dozeral výbor zložený z členov kráľovskej rodiny, ktorý vyberal aj jeho nástupcu. Intronizáciu nového panovníka sprevádzali zložité obrady, musel napr. rituálne zjesť kúsok srdca svojho predchodcu. Inštitúcia kráľovstva existuje u Džukunov dodnes, ale rituálne obetovanie kráľa zaniklo začiatkom 20. stor. Vyznávajú africké tradičné náboženstvo (sústreďuje sa okolo kultu predkov) a kresťanstvo (protestanti).

Džukuni sa zaoberajú najmä poľnohospodárstvom (pestovanie banánovníka, prosa, podzemnice olejnej, ciroku, kukurice, dioskórey, kolokázie jedlej, manioku, chov hovädzieho dobytka, oviec, kôz a koní), doplnkom je lov a rybolov. Z remesiel je významnou výroba keramiky, ako aj plastík z pálenej hliny a drevených masiek znázorňujúcich hlavy zvierat.

Jazyk Džukunov (džukun, jukun, njikun) patrí do benue-konžskej skupiny nigersko-konžskej vetvy konžsko-kordofánskej jazykovej rodiny. Má niekoľko dialektov (hlavným je wapan).