Dušek, Dušan

Dušek, Dušan, 4. 1. 1946 Gbelce, okr. Nové Zámky — slovenský spisovateľ, scenárista, autor literatúry pre deti a mládež. Po skončení štúdií na Prírodovedeckej fakulte UK pôsobil od 1970 ako redaktor viacerých časopisov, 1979 – 93 v slobodnom povolaní, od 1994 ako pedagóg na VŠMU v Bratislave.

Debutoval zbierkou krátkych próz Strecha domu (1972), v ktorej sa vracia do svojho detstva. Motívy prechádzajúce často do sveta fantázie obsahuje kniha próz a básní Oči a zrak (1975). V ďalšej tvorbe vychádza z príbehov všedného dňa lokalizovaných najmä na Záhorie (poviedky Poloha pri srdci, 1982) a z príbehov vyznačujúcich sa jemným humorom, ktorým charakterizuje aj vzťahy detí a starých ľudí (Kalendár, 1983). Podobný charakter majú aj jeho prózy Náprstok (1984), Milosrdný čas (1992), Kufor na sny (1993) a Teplomer (1996). V neskoršej tvorbe sa venoval tematike dospievania, erotiky i smrti. Kniha Pešo do neba (2000) obsahuje príhody z rodinného i z dedinského života. Motív pamäte, rozpamätávania sa, nostalgického pripomínania si času detstva a mladíckeho dozrievania z perspektívy spisovateľa, učiteľa a scenáristu ďalej rozvinul v knižke miniatúr Vták na jednej nohe (2003), „romániku“ Zima na ruky (2006), zbierkach kratších próz Holá veta o láske (2010), Melón sa vždy smeje (2013), Ponožky pred odletom (2015). Je autorom básnických zbierok Dúšky (1990) a Príbeh bez príbehu (1994). Je jedným z najvýraznejších spisovateľov pre deti a mládež, bohato využíva fantáziu, nonsens, poetické hry a humor (Najstarší zo všetkých vrabcov, 1976; Pravdivý príbeh o Pačovi, 1980; Pištáčik, 1980; Pištáčik sa žení, 1985; Deň po dlhom daždi býva voňavý, 1984; Babka na rebríku, 1987; Dobre do kľúčovej dierky, 1987). Výbery z jeho poviedkovej tvorby vyšli pod názvami Prášky na spanie (1987), Rodina z jedného kolena (1991), Mapky neznámeho pobrežia (2001) a Slamienka (2012). Je aj autorom scenárov k filmom Ružové sny (1976; réžia D. Hanák), Ja milujem, ty miluješ (1980; réžia D. Hanák), Sojky v hlave (1983; réžia J. Lihosit), Vlakári (1988, réžia J. Lihosit) a Krajinka (s M. Šulíkom, 2000; réžia M. Šulík). Je nositeľom Ceny D. Tatarku (2001).