dúhový had

dúhový had — významné božstvo austrálskych domorodcov stvárňované v podobe hada, ktoré v djugurbe (čase snenia) vytvorilo Zem, vodu, stromy, zvieratá i ľudí, ustanovilo spoločenské pravidlá, rituály a tabu (spojené s pôrodom, menštruáciou žien, jedlom) trestané v prípade ich porušenia povodňami. Za jeho viditeľnú podobu je považovaná dúha. Dúhový had je spájaný aj s dažďom, plodnosťou, so zdravím a s veľkými hadmi – pytónom ametystovým (Morelia amethistina) a pytónom čiernožltým (Morelia spilota).

Dúhový had strieda mužské aj ženské pohlavie. Austrálski domorodci ho často zobrazujú na maľbách na kôre stromov, ako aj skalných maľbách, najstaršie zobrazenia Dúhového hada sú staré 6 000 rokov. Výraz Dúhového hada sa objavuje aj v mytológii mimo Austrálie. Malajský výraz ular danu (pestrofarebný had) je obrazným pomenovaním dúhy. V západoafrických štátoch Benin a Nigéria je uctievaná dúhová hadia bohyňa Ajida Weddo, ktorej kult prenikol aj do haitského vúdú. Pre kmene juhoamerických Indiánov, Misakov (aj Guambianovia) a Páezov (aj Nasovia) z Kolumbie, ako aj Guayakíov z Paraguaja je však Dúhový had nebezpečné monštrum, preto ak zbadajú dúhu, nevychádzajú z obydlí.