Duba, Gyula

Duba, Gyula, 8. 6. 1930 Hontianska Vrbica, okr. Levice — maďarský prozaik a publicista. Debutoval satirami a humoreskami Človek, ktorý sa smeje a iné veselé príbehy (A nevető ember és egyéb vidám írások, 1959), Moja žena koketuje a ďalšie humorné príbehy (Szemez a feleségem és egyéb humoros írások, 1961), No, kto som? (Na, ki vagyok?, 1965), v ktorých ironizoval individualistov, nedostatky spoločnosti a kultúrneho života. V satirickej zbierke poviedok Na bezhviezdnom nebi pštros (Csillagtalan égen struccmadár, 1963; slov. 1966) zobrazil motív žiarlivého manžela a ženy, ktorá sa chce každému páčiť.

Neskôr sa venoval problémom roľníkov, vidieckej inteligencie a maďarskej menšiny na Slovensku, využívajúc prelínanie časových rovín, striedanie rozprávačského času a asociačnú charakterizáciu. Je autorom autobiografického románu Voľný pád (Szabadesés, 1969), v ktorom príslušníka mladej bratislavskej inteligencie prenasledujú spomienky na rodnú dedinu, sociografie Vajatajúci sedliacky svet (Vajúdó parasztvilág, 1974) o postupnom zániku tradičného dedinského života na rodnom dolnom Pohroní v 50. rokoch, románovej kroniky Šťuky sa trú (Ívnak a csukák, 1977), v ktorej realisticky priblížil tri povojnové roky dedinky na dolnom Pohroní, románov Vírivý čas (Örvénylő idő, 1982) a Vysnívali si more (Álmodtak tengert, 2 zväzky, 1993 – 94), v ktorom nastoľuje problém dvoch svetov mesta a dediny, zbierok noviel Skok do neznáma (Ugrás a semmibe, 1971; slov. 1976) a Anjel alebo strašidlo? (Angyal vagy madárijesztő?, 1975), zbierky kritík a štúdií Skutočnosť a životný pocit (Valóság és életérzés, 1972), literárnych paródií na kolegov a priateľov spisovateľov Kádrovanie na (vreckovom) Parnase (Káderezés a (zseb) Parnasszuson, 1979) a satír Únos dreziny (Az elrabolt taliga, 1980) a Rozprávajúci vrah (A mesélő gyilkos, 1992). Je nositeľom viacerých ocenení, napr. Ceny Imreho Madácha (1967, 1970, 1975, 1982) a Ceny Attilu Józsefa (2004).