domácka výroba

Text hesla

domácka výroba — zhotovovanie predmetov a potrieb samotným výrobcom alebo v spolupráci s rodinnými príslušníkmi v jeho obydlí na vlastné použitie alebo ako jeho hlavné, vedľajšie či doplnkové zamestnanie.

Domácka výroba sa vyvinula z výroby produktov na vlastnú spotrebu. Zdokonaľovaním nástrojov i techniky bol výrobca schopný nadprodukciu odovzdávať feudálovi, neskor i predávať. Pokročilú špecializáciu domáckej výroby už z obdobia raného feudalizmu dosvedčujú niektoré názvy (alebo súčasti názvov) zaniknutých či jestvujúcich obcí na Slovensku (Kováčová, Hrnčiarovce, Plachtince, Žemliare, Štitáre, Strháre a i.). Najväčší význam nadobudla domácka výroba v období neskorého feudalizmu, keď významným zdrojom doplnkového zárobku v horských a podhorských oblastiach Slovenska bolo najmä plátenníctvo. K špecializácii a zvýšenej produkcii domáckej výroby prispel vznik manufaktúr, pre ktoré v 18. stor. a začiatkom 19. stor. podomácky pracovali tisícky výrobcov v mestách i na vidieku. Na Slovensku bolo najviac pracovníkov zamestnaných v textilných odvetviach (napr. šaštínska továreň na výrobu kartúnu zamestnávala v roku 1809 asi 13-tis. pradiarov a česáčov). Ďalšími dôležitými odvetviami domáckej výroby bolo čipkárstvo, výšivkárstvo, výroba hlineného riadu, v horských a podhorských oblastiach rezbárstvo. Od 2. polovice 19. stor. organizoval domácich výrobcov popri jednotlivcoch aj štát prostredníctvom špecializovaných inštitúcií, spolkov a družstiev. V súčasnosti sú organizátormi okrem družstiev a Ústredia ľudovej umeleckej výroby aj rôzne súkromné podniky.

Text hesla

domácka výroba — zhotovovanie predmetov a potrieb samotným výrobcom alebo v spolupráci s rodinnými príslušníkmi v jeho obydlí na vlastné použitie alebo ako jeho hlavné, vedľajšie či doplnkové zamestnanie.

Domácka výroba sa vyvinula z výroby produktov na vlastnú spotrebu. Zdokonaľovaním nástrojov i techniky bol výrobca schopný nadprodukciu odovzdávať feudálovi, neskor i predávať. Pokročilú špecializáciu domáckej výroby už z obdobia raného feudalizmu dosvedčujú niektoré názvy (alebo súčasti názvov) zaniknutých či jestvujúcich obcí na Slovensku (Kováčová, Hrnčiarovce, Plachtince, Žemliare, Štitáre, Strháre a i.). Najväčší význam nadobudla domácka výroba v období neskorého feudalizmu, keď významným zdrojom doplnkového zárobku v horských a podhorských oblastiach Slovenska bolo najmä plátenníctvo. K špecializácii a zvýšenej produkcii domáckej výroby prispel vznik manufaktúr, pre ktoré v 18. stor. a začiatkom 19. stor. podomácky pracovali tisícky výrobcov v mestách i na vidieku. Na Slovensku bolo najviac pracovníkov zamestnaných v textilných odvetviach (napr. šaštínska továreň na výrobu kartúnu zamestnávala v roku 1809 asi 13-tis. pradiarov a česáčov). Ďalšími dôležitými odvetviami domáckej výroby bolo čipkárstvo, výšivkárstvo, výroba hlineného riadu, v horských a podhorských oblastiach rezbárstvo. Od 2. polovice 19. stor. organizoval domácich výrobcov popri jednotlivcoch aj štát prostredníctvom špecializovaných inštitúcií, spolkov a družstiev. V súčasnosti sú organizátormi okrem družstiev a Ústredia ľudovej umeleckej výroby aj rôzne súkromné podniky.

Zverejnené v máji 2003.

citácia

Domácka výroba [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-02-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/domacka-vyroba