Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov
Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, angl. Convention on Long-Range Transboundary Air Pollution, CLRTAP — dohovor uzavretý v roku 1979 v Ženeve členskými štátmi Hospodárskej komisie OSN pre Európu s cieľom spolupracovať na zamedzovaní znečisťovania ovzdušia, resp. znižovaní vypúšťania znečisťujúcich látok v medzinárodnom európskom meradle (→ diaľkový prenos znečisťujúcich látok); platný od marca 1983. Postupne boli k nemu prijaté vykonávacie protokoly, ktoré pre európske štáty stanovili národné stropy emisií sledovaných látok a lehoty ich plnenia.
Prvý protokol o znížení emisií síry (Helsinki, 1985) stanovil záväzok redukovať emisie oxidu siričitého do konca roku 1993 v porovnaní s rokom 1980 o 30 % a protokol o znížení emisií oxidov dusíka (Sofia, 1988) zaviazal signatárov zastaviť rast ich emisií do roku 1993. Druhý protokol o znižovaní emisií síry (Oslo, 1994) určil v porovnaní s rokom 1980 zníženie emisií oxidu siričitého do roku 2000 o 60 % a do roku 2005 o 65 % . Viaceré obmedzujúce opatrenia obsahovali protokoly o ťažkých kovoch a perzistentných organických látkach (Aarhus, 1998). Najvýznamnejší bol protokol z roku 1999 (Göteborg) o acidifikácii, eutrofizácii a prízemnom ozóne, ktorý pre všetky európske štáty stanovil individuálne emisné stropy oxidu siričitého, oxidov dusíka, amoniaku a prchavých organických látok, pod ktoré museli národné emisie klesnúť do roku 2010.
Uskutočňovaniu cieľov konvencie pomáha Európsky monitorovací a vyhodnocovací program (angl. European Monitoring and Evaluation Programme, EMEP, plný názov Program spolupráce na monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového prenosu látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe, angl. Co-operative Programme for Monitoring and Evaluation of the Long-range Transmission of Air Pollutants in Europe), ktorý poskytuje pravidelné hodnotenia rôzneho druhu založené na systematickom zbere a analýze údajov súvisiacich s cezhraničným prenosom. Plnenie CLRTAP-u prinieslo významné zníženie prenosu znečisťujúcich látok cez hranice štátov, podstatné zmiernenie problému kyslých dažďov v Európe a i. Slovensko splnilo všetky svoje záväzky vyplývajúce z CLRTAP-u a z jeho protokolov. Na dohovor nadviazala smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z roku 2001, ktorá pre členské štáty stanovila od roku 2010 stropy celkových ročných emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín a amoniaku. V roku 2016 bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, ktorou sa sprísňujú národné limity emisií vybraných antropogénnych emisií so zreteľom na dosiahnutie strategických cieľov EÚ v kvalite ovzdušia do 2030 a po 2030 (program Čisté ovzdušie pre Európu z 2013). V roku 2018 Európska komisia sformulovala dlhodobý zámer dosiahnuť v Európe do 2050 nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov.