Dobrohošť
Dobrohošť, maď. Doborgaz — obec v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji na Podunajskej rovine medzi kanálom Vodného diela Gabčíkovo a pôvodným korytom Dunaja pri hranici s Maďarskom, 125 m n. m.; 511 obyvateľov (2024), 45,7 % slovenskej, 49,9 % maďarskej národnosti (2021). Územie je budované štrkmi a pieskami, na ktorých sú riečne uloženiny Dunaja, má rovinný reliéf, severná časť je odlesnená, južná časť je porastená lužným lesom s prevahou vŕb a topoľov. Do katastra zasahuje CHKO Dunajské Luhy.
Obcou prechádza cesta III. triedy spájajúca Dobrohošť s Vojkou nad Dunajom.
Písomne je doložená v roku 1238 ako Doborgaz, Dobragaz, Doborgoz, Dobrogoz, 1296 Kysduburghuezth, 1383 Dobrogozth, 1438 Dobrowgaz, 1773 Doborgaz, Doborgáz, 1786 Doborgász, v rokoch 1808, 1863 – 73 Doborgaz, 1877 – 82 Doborgáz, 1888 – 1920 Doborgaz, 1927 – 38 Dobrohošť, 1938 – 45 Doborgaz, 1945 – 48 Dobrohošť, Doborgaz, v roku 1948 Dobrohošť.
Obec bola pôvodne majetkom Bratislavského hradu, neskôr, až do polovice 19. stor. patrila Ostrihomskému arcibiskupstvu, ktoré obyvateľom obce v roku 1238 udelilo zemianske výsady a usadilo tam predialistov (hospodárili na cirkevných majetkoch). Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ryžovaním zlata na Dunaji, mlynárstvom (do polovice 20. stor. zachované dva mlyny na hlavnom toku Dunaja), rybolovom a tradičným košikárstvom. V rokoch 1938 – 45 bola obec súčasťou Maďarska. V roku 1965 bola postihnutá povodňou.