Dobraczyński, Jan

Text hesla

Dobraczyński [-čiň-], Jan, pseudonym Eugeniusz Kurowski, 20. 4. 1910 Varšava – 5. 3. 1994 tamže — poľský prozaik a publicista. V tvorbe a činnosti sa programovo hlásil ku katolicizmu a ideovým snahám katolíckeho ľavicového združenia PAX. V rokoch 1928 – 29 študoval právo a 1929 – 32 navštevoval Vyššiu obchodnú školu vo Varšave, od 1935 žil v Lubline, kde prednášal na katolíckej univerzite, 1938 sa vrátil do Varšavy. Počas 2. svetovej vojny bol dôstojníkom Armie Krajowej, zúčastnil sa Varšavského povstania (1944), následne bol väznený v koncentračnom tábore. V roku 1945 sa vrátil do Poľska, angažoval sa v mierovom hnutí. Od roku 1958 bol členom Poľského PEN Clubu a v rokoch 1966 – 70 členom predsedníctva Zväzu poľských spisovateľov.

Debutoval v roku 1937 štúdiou o G. Bernanosovi Románopisec Bernanos (Bernanos powieściopisarz). Do literatúry vstúpil ovplyvnený vojnovými zážitkami románmi V rozbúranom dome (W rozwalonym domu, 1946; slov. 1948) a Votrelci (Najeźdźcy, 2 zväzky, 1946 – 47). Jeho dielo je charakteristické tradičným naratívom, rozoberá v ňom metafyzické otázky, ktoré objasňuje prostredníctvom katolíckej morálky. Osobitý druh jeho prózy tvoria diela na rozhraní románov a esejí s biblickou a inou náboženskou tematikou: Vyvolenci hviezd (Wybrańcy gwiazd, 1948) o Jeremiášovi, Svätý meč (Święty miecz, 1949; slov. 2001) o Pavlovi z Tarzu, Nikodémove listy (Listy Nikodema, 1952; slov. 1975), Púšť (Pustynia, 1955) o Mojžišovi, Otcov tieň (Cień Ojca, 1977; slov. 1999) o sv. Jozefovi, Magdaléna (Magdalena, 1988), Tak si vážim svojich priateľov (Tak traktuję moich przyjaciół, 1990) o sv. Tereze Jornetovej (Jornet, *1843, †1897).

V románoch Kľúč múdrosti (Klucz mądrości, 1951) a Prišiel som rozdeliť (Przyszedłem rozłączyć, 1959) tematizuje kresťanstvo v Európe a Ázii na prelome 12. a 13. stor. V románe Prelievať more (Wyczerpać morze, 1961) prognózuje vývoj katolíckej cirkvi v budúcnosti. Zaoberal sa aj poľskými dejinami: romány Kostol v Chocholowe (Kościół w Chochołowie, 1954) o Chocholowskom povstaní, Piaty zákon (Piąty akt, 1962) o R. Trauguttovi, Pred bránami Lipska (Bramy Lipska, 1976) o J. Poniatowskom, Samson a Dalila (Samson i Dalila, 1979; slov. 1987) o Jánovi III. Sobieskom. Je autorom zbierok poviedok Manna a chlieb. Biblické príbehy (Manna i chleb. Opowieści biblijne, 1954) a Stretnutia na Jasnej hore (Spotkania jasnogórskie, 1979), zbierok esejí Násilníci (Gwałtownicy, 1951), Knihy, idey a človek (Książki, idee i człowiek, 1955), Veľkosť a svätosť (Wielkość i świętość, 1958), ako aj spomienkovej prózy Hra na vybíjanú (Gra w wybijanego, 1962). Prekladal z francúzskej literatúry (F. Mauriac).

Text hesla

Dobraczyński [-čiň-], Jan, pseudonym Eugeniusz Kurowski, 20. 4. 1910 Varšava – 5. 3. 1994 tamže — poľský prozaik a publicista. V tvorbe a činnosti sa programovo hlásil ku katolicizmu a ideovým snahám katolíckeho ľavicového združenia PAX. V rokoch 1928 – 29 študoval právo a 1929 – 32 navštevoval Vyššiu obchodnú školu vo Varšave, od 1935 žil v Lubline, kde prednášal na katolíckej univerzite, 1938 sa vrátil do Varšavy. Počas 2. svetovej vojny bol dôstojníkom Armie Krajowej, zúčastnil sa Varšavského povstania (1944), následne bol väznený v koncentračnom tábore. V roku 1945 sa vrátil do Poľska, angažoval sa v mierovom hnutí. Od roku 1958 bol členom Poľského PEN Clubu a v rokoch 1966 – 70 členom predsedníctva Zväzu poľských spisovateľov.

Debutoval v roku 1937 štúdiou o G. Bernanosovi Románopisec Bernanos (Bernanos powieściopisarz). Do literatúry vstúpil ovplyvnený vojnovými zážitkami románmi V rozbúranom dome (W rozwalonym domu, 1946; slov. 1948) a Votrelci (Najeźdźcy, 2 zväzky, 1946 – 47). Jeho dielo je charakteristické tradičným naratívom, rozoberá v ňom metafyzické otázky, ktoré objasňuje prostredníctvom katolíckej morálky. Osobitý druh jeho prózy tvoria diela na rozhraní románov a esejí s biblickou a inou náboženskou tematikou: Vyvolenci hviezd (Wybrańcy gwiazd, 1948) o Jeremiášovi, Svätý meč (Święty miecz, 1949; slov. 2001) o Pavlovi z Tarzu, Nikodémove listy (Listy Nikodema, 1952; slov. 1975), Púšť (Pustynia, 1955) o Mojžišovi, Otcov tieň (Cień Ojca, 1977; slov. 1999) o sv. Jozefovi, Magdaléna (Magdalena, 1988), Tak si vážim svojich priateľov (Tak traktuję moich przyjaciół, 1990) o sv. Tereze Jornetovej (Jornet, *1843, †1897).

V románoch Kľúč múdrosti (Klucz mądrości, 1951) a Prišiel som rozdeliť (Przyszedłem rozłączyć, 1959) tematizuje kresťanstvo v Európe a Ázii na prelome 12. a 13. stor. V románe Prelievať more (Wyczerpać morze, 1961) prognózuje vývoj katolíckej cirkvi v budúcnosti. Zaoberal sa aj poľskými dejinami: romány Kostol v Chocholowe (Kościół w Chochołowie, 1954) o Chocholowskom povstaní, Piaty zákon (Piąty akt, 1962) o R. Trauguttovi, Pred bránami Lipska (Bramy Lipska, 1976) o J. Poniatowskom, Samson a Dalila (Samson i Dalila, 1979; slov. 1987) o Jánovi III. Sobieskom. Je autorom zbierok poviedok Manna a chlieb. Biblické príbehy (Manna i chleb. Opowieści biblijne, 1954) a Stretnutia na Jasnej hore (Spotkania jasnogórskie, 1979), zbierok esejí Násilníci (Gwałtownicy, 1951), Knihy, idey a človek (Książki, idee i człowiek, 1955), Veľkosť a svätosť (Wielkość i świętość, 1958), ako aj spomienkovej prózy Hra na vybíjanú (Gra w wybijanego, 1962). Prekladal z francúzskej literatúry (F. Mauriac).

Zverejnené v máji 2003. Aktualizované 19. februára 2018.

citácia

Dobraczyński, Jan [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-10-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/dobraczynski-jan