Dinkovia

Dinkovia, vlastným menom Jieng — východoafrická etnická skupina z centrálnej časti Južného Sudánu (štáty Warrap, Lakes, Unity, Jonglei, Northern Bahr al Ghazal a Upper Nile). Najpočetnejšia národnosť Južného Sudánu (4,4 mil., 2016). Delia sa na niekoľko kmeňov (s 1 000 – 30 000 členmi) rozdeľujúcich sa na podkmene a rody pevne zviazané klanovým systémom.

Dinkovia prišli na svoje dnešné sídlené územie v oblasti saván Južného Sudánu a záplavového územia Sudd na hornom toku Bieleho Nílu asi v 13. - 14. stor. zo severu z oblasti Džazíra v dnešnom Sudáne. Od 17. stor. sa ich sídelné územie stalo predmetom záujmu arabských obchodníkov s otrokmi, v 19. stor. Britov, Francúzov, a najmä Egypťanov (v tom čase formálne patriacich pod Osmanskú ríšu). V roku 1956 sa stalo súčasťou nezávislého Sudánu a v roku 2011 napokon po niekoľkoročnom konflikte medzi severnou a južnou časťou krajiny samostatného Južného Sudánu (→ Južný Sudán, Dejiny). Vyznávajú africké tradičné náboženstvo (sústreďuje sa okolo boha stvoriteľa Nhialica, resp. Dengdita, materskej bohyne Abuk, ktorá má často podobu hada, kultu predkov a prírodných síl), kresťanstvo (protestanti, rímski katolíci) a islam (sunniti).

Dinkovia sa tradične zaoberajú polokočovným chovom hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Význam pestovania poľnohospodárskych plodín (proso, kukurica, banánovník, cirok, strukoviny) vzrástol až v priebehu 20. stor. Doplnkovým spôsobom obživy je lov (najmä hrochov), rybolov a zber. Vynikajú v zhotovovaní plastík a sú známi bohatým folklórom (piesne).

Jazyk Dinkov (dinka, thong jieng) patrí medzi nilotské jazyky šari-nílskej vetvy nílsko-saharskej jazykovej rodiny. Majú bohatú slovnú zásobu týkajúcu sa vlastností dobytka a jeho postavenia v stáde, ktoré potom používajú aj na opis vzťahov medzi ľuďmi. Slovná zásoba je ovplyvnená starou núbijčinou. Najbližšie príbuzným etnikom Dinkov (a ich tradičným nepriateľom) sú Nueri.

S priemernou telesnou výškou 182 cm patria Dinkovia (popri Tutsioch a Masajoch) k najvyšším ľuďom v Afrike.