dingo

Text hesla

dingo [austr. jazyky], Canis dingo — divožijúci pes primitívneho pôvodu, čomu nasvedčuje aj jeho neschopnosť brechať (iba vyje); v staršej kynologickej literatúre aj ako Canis familiaris dingo alebo Canis lupus dingo. Vo voľnej prírode sa vyskytuje najmä vo vnútrozemí Austrálie, kde bol privezený pravdepodobne prvými praobyvateľmi z vých. Ázie v paleolite. V minulosti bol považovaný za významného škodcu pri chove dobytka a oviec, preto sa na ochranu stád stavali ploty dlhé tisícky kilometrov (na niektorých miestach to platí dodnes). Prvé typy dingov mali červenkastozlatú krátku srsť s bielymi znakmi na hrudi, labách a konci chvosta, dnes známe aj s červenogrošovanou, tmavohnedou a čiernou srsťou (dôsledok kríženia s domácimi psami). Podieľal sa na vyšľachtení viacerých austrálskych plemien psov, napr. austrálskeho dobytkárskeho psa. Dingo má typicky huňatý chvost a veľké špicaté vzpriamené uši. Výška v kohútiku okolo 45 cm. Žije v skupinách, sučka dinga má ruju iba raz do roka, pri skrížení s európskymi psami sa pri potomstve prejaví rozklad pohlavného cyklu (pri krížencoch sa intervaly ruje skracujú, čo sa považuje za znak kríženca s európskymi črtami). Silno viazaný na prostredie, kde žije, miesto, ktoré si vybral, opúšťa najviac do vzdialenosti 8 km; nevhodný na chov v domácnosti.

Popis ilustrácie

Dingo

Text hesla

dingo [austr. jazyky], Canis dingo — divožijúci pes primitívneho pôvodu, čomu nasvedčuje aj jeho neschopnosť brechať (iba vyje); v staršej kynologickej literatúre aj ako Canis familiaris dingo alebo Canis lupus dingo. Vo voľnej prírode sa vyskytuje najmä vo vnútrozemí Austrálie, kde bol privezený pravdepodobne prvými praobyvateľmi z vých. Ázie v paleolite. V minulosti bol považovaný za významného škodcu pri chove dobytka a oviec, preto sa na ochranu stád stavali ploty dlhé tisícky kilometrov (na niektorých miestach to platí dodnes). Prvé typy dingov mali červenkastozlatú krátku srsť s bielymi znakmi na hrudi, labách a konci chvosta, dnes známe aj s červenogrošovanou, tmavohnedou a čiernou srsťou (dôsledok kríženia s domácimi psami). Podieľal sa na vyšľachtení viacerých austrálskych plemien psov, napr. austrálskeho dobytkárskeho psa. Dingo má typicky huňatý chvost a veľké špicaté vzpriamené uši. Výška v kohútiku okolo 45 cm. Žije v skupinách, sučka dinga má ruju iba raz do roka, pri skrížení s európskymi psami sa pri potomstve prejaví rozklad pohlavného cyklu (pri krížencoch sa intervaly ruje skracujú, čo sa považuje za znak kríženca s európskymi črtami). Silno viazaný na prostredie, kde žije, miesto, ktoré si vybral, opúšťa najviac do vzdialenosti 8 km; nevhodný na chov v domácnosti.

Zverejnené v máji 2003. Aktualizované 12. februára 2018.

citácia

Dingo [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/dingo