Dimov, Dimităr

Dimov, Dimităr, vlastným menom Dimităr Todorov Dimov, 25. 6. 1909 Loveč – 1. 4. 1966 Bukurešť — bulharský prozaik a dramatik, jeden zo zakladateľov a najvýraznejších predstaviteľov moderného bulharského románu. Pôvodným povolaním bol veterinárny lekár, od roku 1953 pôsobil ako profesor anatómie, embryológie a histológie v Sofii. Od roku 1964 bol predsedom Zväzu bulharských spisovateľov.

Jeho prvým významným prozaickým dielom bol psychologický román Poručík Bentz (Poručik Benc, 1938) zachytávajúci ľúbostný príbeh na pozadí udalostí 1. svetovej vojny. Inšpiračným zdrojom jeho najúspešnejšieho románu Odsúdené duše (Osădeni duši, 1945; slov. 1976) bol študijný pobyt v Madride. Zobrazil v ňom príbeh lásky jezuitského mnícha (lekára) a dobre situovanej, ale duševne nevyrovnanej a drogovo závislej Angličanky odohrávajúci sa v období občianskej vojny v Španielsku. Román je charakteristický psychologickou kresbou, prepracovanosťou kompozície a dramatickosťou deja, ktorý sa odvíja retrospektívne. Typickým realistickým dielom miestami poznačeným socialistickou ideológiou je román Tabak (Ťuťun, 1951; slov. 1954) zobrazujúci sociálne pohyby a konflikty v 30. rokoch 20. stor. a v období 2. svetovej vojny. Dimov napísal aj drámy Ženy s minulosťou (Ženi s minalo, 1960, slov. 1960) a Vinný (Vinovnijat, 1961) zaoberajúce sa problematikou medziľudských vzťahov (najmä medzi mužom a ženou) a hru Oddych v Arco Iris (Počivka v Arco Iris, 1963; slov. 1976), v ktorej sa vrátil k téme španielskej občianskej vojny.