Diktonius, Elmer Rafael

Diktonius, Elmer Rafael, 20. 1. 1896 Helsinki – 23. 9. 1961 tamže — fínskošvédsky básnik a novelista píšuci po švédsky, vedúca osobnosť literárnej moderny vo Fínsku. V poézii vychádzal z politického a sociálneho nadšenia a zo sympatií ku komunizmu počas Ruskej revolúcie 1905 – 1907 a fínskej občianskej vojny. V 20. rokoch 20. stor. žil v Londýne, Paríži a Prahe, kde študoval literatúru a hudbu. Básnické zbierky Tvrdé spevy (Hårda sånger, 1922), Kamenné uhlie (Stenkol, 1927) a Mocný, no temný (Stark men mörk, 1930) sú charakteristické expresívnym a výbušným jazykom, revolučným pátosom, kontrastnými obrazmi, porozumením pre slabších a obdivom k porazeným. V neskorších zbierkach Diktoniusovo sociálne rozhorčenie postupne ustúpilo, jeho básne boli viac melodické a citové. Je autorom aforistických portrétov súčasníkov, prírodnej lyriky zachytávajúcej obrazy drsnej fínskej krajiny, expresívnej experimentálnej prózy, napr. krátkeho komentovaného románu Jana Kubiková. Drevoryt slovom (Janne Kubik. Ett träsnitt i ord, 1932), zbierky poviedok Občania Fínskej republiky (Medborgare i republiken Finland, 1935 – 40) a súborných básní Básne (Dikter) i próz Próza (Prosa) a Vety (Meningar) vydaných 1956 – 57.