difuzionizmus

difuzionizmus [lat.] — smer v etnológii vychádzajúci z predstavy, že vývoj kultúr a spoločností je podmienený migráciou kultúrnych prvkov a etník. Jeho základným východiskom je predpoklad, že nové myšlienky a vynálezy vznikajú len vzácne, preto majú pre všetky kultúry a spoločnosti veľký význam výpožičky a preberanie prvkov z iných kultúr. Pritom nejde iba o difúziu konkrétnych javov (napr. znalosť tavby železa), ale aj všeobecných princípov (písomníctvo, štátnosť a pod.).

Difuzionizmus vznikol koncom 19. stor. v európskej (rakúskej, nemeckej, anglickej) etnológii a v americkej kultúrnej antropológii ako reakcia na evolucionistické prístupy. Jeho slabou stránkou bolo preceňovanie kultúrnych a sociálnych vplyvov, problematické datovanie kultúrnych výpožičiek a podcenenie možnosti nezávislého paralelného vývoja. Z podobnej predstavy ako difuzionizmus vychádzala aj teória kultúrnych okruhov.