Didyma

Text hesla

Didyma — archeologická lokalita na maloázijskom pobreží neďaleko mesta Söke v dnešnom Turecku asi 15 km južne od gréckeho antického mesta Milét, v staroveku preslávená Apolónovým chrámom.

Pôvodne posvätné miesto Károv, ktorí už pred gréckou kolonizáciou (11. – 10. stor. pred n. l.) uctievali tamojší vodný prameň. Mýtickým zakladateľom veštiarne bol pastier Branchos, ktorý dostal dar veštenia od Apolóna, po výstavbe druhého Apolónovho chrámu pôsobili v chráme a vo veštiarni veštci odvodzujúci od neho svoj pôvod (veštiareň nazývaná podľa rodu veštcov aj Branchidai). Ako významná veštiareň vých. gréckeho sveta zažila vrchol svojho rozkvetu a vplyvu v archaickom období. Posvätný okrsok, ktorého centrom bol chrám, bol spojený s mestom Milét (resp. s jeho prístavom Panormos) svätou cestou, ktorá bola v blízkosti vstupu do chrámu pôvodne lemovaná votívnymi sochami.

Približne v období 700 – pol. 6. stor. pred n. l. bol pri prameni postavený prvý chrám Apolóna Didymaia (Didymaios; označovaný ako archaický chrám I), spolu s Apolónom tam boli uctievané aj bohyne Létó, Artemida a Hekata. V pol. 6. – zač. 5. stor. pred n. l. vznikol na jeho mieste druhý, väčší chrám v iónskom štýle (archaický chrám II). Jeho súčasťou bol rozsiahly vnútorný otvorený (nekrytý) dvor obkolesený peristylom, v ktorého strede bol malý antový chrám s pôvodným prameňom (označovaný ako Naiskos I, vybudovaný okolo 574 – okolo 550 pred n. l.). Chrám zničil 494 pred n. l. perzský kráľ Dareios I. Veľký alebo 479 pred n. l. Xerxés I.

Okolo 300 pred n. l. sa začala výstavba tretieho chrámu, ktorý nebol nikdy dostavaný (stavba pokračovala až do rímskeho obdobia) a ktorý patril k najväčším chrámom gréckeho antického sveta (→ grécky antický chrám). Navrhli ho architekti Dafnis z Miléta (†okolo 300 pred n. l.) a Paiónios z Efezu (*okolo 350 pred n. l., †okolo 310 pred n. l.). Bol koncipovaný ako pendant Artemidinho chrámu v Efeze (Apolón a Artemida boli dvojčatá, gr. didymos = dvojča, pravdepodobne odtiaľ názov), mal podobu hypaithra. Počas dlhého obdobia jeho výstavby bola vztýčená približne polovica z plánovaných 120 stĺpov a vzhľadom na obrovské rozmery nebol nikdy zastrešený. Vnútorný otvorený dvor bol obkolesený okolo 25 m vysokým múrom s pilastrami. V záp. časti dvora sa nachádzal antový chrám s prameňom (Naiskos II; 1. pol. 3. stor. pred n. l.), vo vých. strane dvora fasáda s monumentálnym schodiskom vedúcim k trom portálom, ktoré ústili do predsiene vysokej okolo 20 m s dvoma voľne stojacimi korintskými stĺpmi. Chrámový okrsok bol od 6. stor. pred n. l. opevnený a prístupný bránou. Okrem chrámu sa v ňom nachádzali aj dalšie stavby a menšie svätyne (zasvätené Artemide a Afrodite). V období antiky sa na štadióne nachádzajúcom sa južne od chrámu každoročne konali hry (atletické a umelecké súťaže). Okolo 100 – 101 n. l. dal cisár Traján vydláždiť svätú cestu, v 2. stor. tam vznikli bazilika a trh. Okolo roku 250 bol peristyl Apolónovho chrámu premenený na pevnosť (pravdepodobne proti Gótom), vo 4. stor. bol komplex čiastočne deštruovaný zemetrasením. V 5. – 6. stor. bola v chrámovom dvore vybudovaná kresťanská bazilika. V stredoveku bol chrám využívaný ako pevnosť (rozšírená v 10. – 13. stor.), 1453 zničený zemetrasením. Archeologické výskumy a rekonštrukčné práce uskutočnila 1906 – 13 nemecká expedícia na čele s Theodorom Wiegandom (*1864, †1936), obnovené boli 1975.

Popis ilustrácie

Didyma, zvyšky Apolónovho chrámu

Popis ilustrácie

Didyma, zvyšky Apolónovho chrámu

Text hesla

Didyma — archeologická lokalita na maloázijskom pobreží neďaleko mesta Söke v dnešnom Turecku asi 15 km južne od gréckeho antického mesta Milét, v staroveku preslávená Apolónovým chrámom.

Pôvodne posvätné miesto Károv, ktorí už pred gréckou kolonizáciou (11. – 10. stor. pred n. l.) uctievali tamojší vodný prameň. Mýtickým zakladateľom veštiarne bol pastier Branchos, ktorý dostal dar veštenia od Apolóna, po výstavbe druhého Apolónovho chrámu pôsobili v chráme a vo veštiarni veštci odvodzujúci od neho svoj pôvod (veštiareň nazývaná podľa rodu veštcov aj Branchidai). Ako významná veštiareň vých. gréckeho sveta zažila vrchol svojho rozkvetu a vplyvu v archaickom období. Posvätný okrsok, ktorého centrom bol chrám, bol spojený s mestom Milét (resp. s jeho prístavom Panormos) svätou cestou, ktorá bola v blízkosti vstupu do chrámu pôvodne lemovaná votívnymi sochami.

Približne v období 700 – pol. 6. stor. pred n. l. bol pri prameni postavený prvý chrám Apolóna Didymaia (Didymaios; označovaný ako archaický chrám I), spolu s Apolónom tam boli uctievané aj bohyne Létó, Artemida a Hekata. V pol. 6. – zač. 5. stor. pred n. l. vznikol na jeho mieste druhý, väčší chrám v iónskom štýle (archaický chrám II). Jeho súčasťou bol rozsiahly vnútorný otvorený (nekrytý) dvor obkolesený peristylom, v ktorého strede bol malý antový chrám s pôvodným prameňom (označovaný ako Naiskos I, vybudovaný okolo 574 – okolo 550 pred n. l.). Chrám zničil 494 pred n. l. perzský kráľ Dareios I. Veľký alebo 479 pred n. l. Xerxés I.

Okolo 300 pred n. l. sa začala výstavba tretieho chrámu, ktorý nebol nikdy dostavaný (stavba pokračovala až do rímskeho obdobia) a ktorý patril k najväčším chrámom gréckeho antického sveta (→ grécky antický chrám). Navrhli ho architekti Dafnis z Miléta (†okolo 300 pred n. l.) a Paiónios z Efezu (*okolo 350 pred n. l., †okolo 310 pred n. l.). Bol koncipovaný ako pendant Artemidinho chrámu v Efeze (Apolón a Artemida boli dvojčatá, gr. didymos = dvojča, pravdepodobne odtiaľ názov), mal podobu hypaithra. Počas dlhého obdobia jeho výstavby bola vztýčená približne polovica z plánovaných 120 stĺpov a vzhľadom na obrovské rozmery nebol nikdy zastrešený. Vnútorný otvorený dvor bol obkolesený okolo 25 m vysokým múrom s pilastrami. V záp. časti dvora sa nachádzal antový chrám s prameňom (Naiskos II; 1. pol. 3. stor. pred n. l.), vo vých. strane dvora fasáda s monumentálnym schodiskom vedúcim k trom portálom, ktoré ústili do predsiene vysokej okolo 20 m s dvoma voľne stojacimi korintskými stĺpmi. Chrámový okrsok bol od 6. stor. pred n. l. opevnený a prístupný bránou. Okrem chrámu sa v ňom nachádzali aj dalšie stavby a menšie svätyne (zasvätené Artemide a Afrodite). V období antiky sa na štadióne nachádzajúcom sa južne od chrámu každoročne konali hry (atletické a umelecké súťaže). Okolo 100 – 101 n. l. dal cisár Traján vydláždiť svätú cestu, v 2. stor. tam vznikli bazilika a trh. Okolo roku 250 bol peristyl Apolónovho chrámu premenený na pevnosť (pravdepodobne proti Gótom), vo 4. stor. bol komplex čiastočne deštruovaný zemetrasením. V 5. – 6. stor. bola v chrámovom dvore vybudovaná kresťanská bazilika. V stredoveku bol chrám využívaný ako pevnosť (rozšírená v 10. – 13. stor.), 1453 zničený zemetrasením. Archeologické výskumy a rekonštrukčné práce uskutočnila 1906 – 13 nemecká expedícia na čele s Theodorom Wiegandom (*1864, †1936), obnovené boli 1975.

Zverejnené v máji 2003.

citácia

Didyma [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/didyma