deň Jahveho

deň Jahveho, hebr. Jom Jahve — v ľudovom judaizme pôvodne deň, ktorý mal prísť v čase medzi panovaním kráľa Šalamúna a vystúpením proroka Amosa (10. – 8. stor. pred n. l.). Očakávalo sa, že Jahve prinesie blahobyt a zničí nepriateľov Izraela. Po babylonskom zajatí sa tieto nádeje eschatologizovali. Proroci hovorili o súdnom dni, v ktorý mali byť zničení pohania, očistení Židia a mal prísť Mesiáš. V kresťanstve sa deň Jahveho stal dňom očakávanej parúzie Ježiša Krista.