decima

decima [lat.] —

1. hist. → desiatok;

2. hud. a) desiaty stupeň k danému tónu; zložený interval oktávy + tercie (c-e¹), b) v organe pomocný hlas triapolstopovej tercie;

3. lit. aj espinela (podľa básnika V. Espinela, ktorý sa pokladá za jej autora) — strofa alebo báseň provensalského pôvodu. Skladá sa z 10 rýmovaných, väčšinou osemslabičných trochejských, neskôr jambických veršov schémy abbaaccddc alebo ababacdccd. Uplatňovala sa najmä v románskej poézii a v dramatickej tvorbe neskorého stredoveku, najmä v Španielsku, v slovenskej literatúre napr. v poézii S. H. Vajanského a P. O. Hviezdoslava.