debitor

debitor [lat.], dlžník — v rímskom súkromnom práve strana, ktorá je v záväzkovoprávnom vzťahu (→ obligatio) z určitého právneho dôvodu zaviazaná niečo plniť veriteľovi (→ creditor). Za dlžníka sa považoval ten, od koho bolo možné vymáhať žalobou peniaze. Povinnosti, ktoré dlžník mohol mať voči veriteľovi, sa vyjadrovali slovami dare (dať; dlžník mal obstarať prevod vlastníckeho práva alebo iného vecného práva), facere (robiť; dlžník mal niečo konať, prípadne nekonať) a praestare (všeobecný výraz pre povinnosť dlžníka poskytnúť plnenie, ale aj výraz pre povinnosť zodpovedať, ručiť za splnenie záväzku či za spôsobenie škody a pod.).