Cyprián z Kartága

Cyprián z Kartága, svätý, vlastným menom Thascius Caecilius Cyprianus, asi 210 Kartágo – 14. 9. 258 tamže (umučený) — latinský cirkevný spisovateľ, jeden z cirkevných otcov.

Pochádzal z bohatej pohanskej rodiny, získal rozsiahle vzdelanie, počas života čerpal najmä od svojho učiteľa Tertulliana. Zo začiatku pôsobil ako učiteľ rétoriky a advokát, okolo roku 246 konvertoval na kresťanskú vieru a už po dvoch rokoch kňazskej služby sa stal biskupom v Kartágu (248). Zdôrazňoval ideu jednoty a apoštolskej postupnosti biskupov.

Hlavné diela: Donatovi (Ad Donatum), v ktorom opisuje skazenosť vtedajšej spoločnosti, O jednote všeobecnej cirkvi (De catholicae ecclesiae unitate), O odpadlíkoch (De lapsis), kde odmieta rigoristické postoje svojich protivníkov k tým, ktorí počas prenasledovania nezostali pevní, O správaní panien (De habitu virginum, slov. Helena Panczová, in: O nepravej ženskej kráse, 2007).

V diele Tri knihy svedectva proti židom pre Quirina (Testimonium adversus Iudaeos ad Quirinum libri III) sa snaží dokázať, že židia boli zavrhnutí a kresťania sú nový vyvolený ľud. Jeho korešpondencia (81 listov) je dôležitá z hľadiska dejín cirkvi a cirkevného práva. K Cypriánovmu učeniu sa hlásili prívrženci donatizmu. Zomrel ako mučeník počas Valerianovho prenasledovania kresťanov. V roku 2023 vyšla o jeho živote monografia Miloša Lichnera Zdravá striedmosť (Salubris moderatio) v živote a v myslení sv. Cypriána z Kartága doplnená o preklady vybraných Cypriánových textov v bilingválnej edícii. Sviatok 16. septembra.