cvikla

Text hesla

cvikla [lat.], Beta vulgaris subspecies vulgaris varieta conditiva, repa obyčajná cviklová, červená šalátová repa — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď láskavcovité. Dvojročná rastlina so zelenými až s červenofialovými listami a stopkami dorastajúca do výšky asi 15 cm. Pod zemou sa tvorí okrúhla, valcovitá alebo sploštená buľva s červenou, žltou alebo špinavobielou pokožkou a s tmavofialovočervenou dužinou (prítomnosť farbiva antokyánu). Obsahuje málo vitamínov, je však cenná pre vysoký obsah organických kyselín, pektínov a betalaínov, ktoré sú účinné najmä proti kôrnateniu ciev a napomáhajú pri liečbe chorôb pečene a pri tvorbe krvi.

Cvikla ako zelenina bola známa už v stredoveku. Pestuje sa ako jednoročná plodina. Spracúva sa najmä v konzervárňach, v domácnostiach sa používa napr. na prípravu boršču, šalátov a i.

Text hesla

cvikla [lat.], Beta vulgaris subspecies vulgaris varieta conditiva, repa obyčajná cviklová, červená šalátová repa — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď láskavcovité. Dvojročná rastlina so zelenými až s červenofialovými listami a stopkami dorastajúca do výšky asi 15 cm. Pod zemou sa tvorí okrúhla, valcovitá alebo sploštená buľva s červenou, žltou alebo špinavobielou pokožkou a s tmavofialovočervenou dužinou (prítomnosť farbiva antokyánu). Obsahuje málo vitamínov, je však cenná pre vysoký obsah organických kyselín, pektínov a betalaínov, ktoré sú účinné najmä proti kôrnateniu ciev a napomáhajú pri liečbe chorôb pečene a pri tvorbe krvi.

Cvikla ako zelenina bola známa už v stredoveku. Pestuje sa ako jednoročná plodina. Spracúva sa najmä v konzervárňach, v domácnostiach sa používa napr. na prípravu boršču, šalátov a i.

Zverejnené v júli 2001.

citácia

Cvikla [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-07-06]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/cvikla