Čumaši

Čumaši, vlastným menom Ughuigh, Oxoix — severoamerický indiánsky kmeň žijúci na krajnom juhozápade USA; asi 4-tis. príslušníkov (2010).

Čumaši pôvodne žili pozdĺž pobrežia Tichého oceánu, ako aj na severných ostrovoch súostrovia Channel Islands (San Miguel, Santa Rosa a Santa Cruz, sezónne aj Anacapa) v južnej časti dnešného štátu Kalifornia (od dnešného mesta Morro Bay na severe po dnešné mesto Malibu na juhu) usadlým spôsobom života vo veľkých okrúhlych obydliach (až 50 m v priemere) z vetiev vŕby alebo veľrybích kostí pokrytých trávou alebo rákosovými rohožami, nazývaných 'ap, organizovaní boli v matrilineárnych rodoch. Ústrednú politickú, sociálnu a ekonomickú jednotku tvorila osada (najvýznamnejšie boli Humaliwo, Lumpo'c a Nipumu') vedená náčelníkom (wot). Delili sa na niekoľko územných skupín, resp. podkmeňov (ostrovných Čumašov, Kagismuwasov, Cuyamov, S'amalov, Mitsqanaqa'nov, Šmuwičov a i.). Zaoberali sa najmä rybolovom, lovom morských cicavcov (uškatce, morské vydry, sviňuchy), zberom mäkkýšov, kôrovcov, chalúh, žaluďov a plodov kra druhu Malosma laurina, v menšej miere lovom suchozemskej zveri. Z remesiel bolo významné spracovanie dreva (z drevených dosiek zo sekvojí a z borovíc stavali veľké, až 9 m dlhé kanoe nazývané tomolo'o, špáry utesňovali prírodným asfaltom), kostí, lastúr, ulít (opracované slimačie ulity olivky ružovkastej Callianax biplicata, nazývané 'anchum, navlečené na šnúrke používali ako platidlo), kameňa, mastenca, kože a košikárstvo. Známi boli nielen ako výborní moreplavci, ale aj ako aktívni a podnikaví obchodníci, obchodovali so susednými (Tongvovia, Kitanemukovia, Yokuti, Salinani) i vzdialenejšími kmeňmi (Kumeyaayovia, Mohavovia).

Predpokladá sa, že prvými Európanmi, s ktorými prišli Čumaši do kontaktu, boli v roku 1542 Španieli (výprava Juana Rodrigueza Cabrilla, *1499, †1543). Na rozdiel od Miwokov, Mohavov a Quechanov (Yumov) mali povesť mierumilovného kmeňa, bojom so Španielmi, ako aj s Mexičanmi (až na povstanie v roku 1824) a Američanmi sa vyhýbali.

Pôvodné náboženstvo bolo animistické (kult boha Zeme Hutaša, Slnka), zo zvierat sa tešili úcte najmä líška sivá (Urocyon cinereoargenteus), ktorú pravdepodobne priviezli i na ostrovy, kde sa z nej vyvinul nový endemický druh líška ostrovná (Urocyon littoralis), a mečiar, ktorého považovali za vládcu mora. Christianizovaní boli v 2. polovici 18. stor. (františkáni).

Jazyk Čumašov (chumash) sa pokladá za izolovaný, niektorí lingvisti ho zaraďujú medzi hokaské jazyky. Zanikol v roku 1965. Ich pôvodný spôsob života dokumentuje napr. Chumash Indian Museum (založené v roku 1994) v meste Thousand Oaks; v blízkosti mesta, v lokalite Simi Valley (ako aj na iných miestach južnej Kalifornie) sa nachádzajú ich skalné kresby (petroglyfy).