Constitutio Antoniniana

Constitutio Antoniniana [kónstitúcijó antónínijána; lat.] — nariadenie cisára Marca Aurelia Severa Antonina Caracallu z roku 212 n. l., ktorým sa udeľovali rímske občianske práva takmer všetkým slobodným obyvateľom ríše okrem skupiny obyvateľov označovaných ako dediticii (lat. dediticius = podrobený, poddaný). Občianske práva od začiatku rímskeho štátu boli výlučným právom vládnucich Rimanov. Podmaneným národom a kmeňom sa udeľovali len výnimočne (individuálne za zásluhy). V tzv. spojeneckej vojne (90 – 88 pred n. l.) si vymohli udelenie občianskych práv spojenecké kmene v Itálii (→ Italikovia). V cisárskom období začalo masové udeľovanie občianskych práv za cisára Claudia (vládol 41 – 54 n. l.). Caracallov výnos mal pravdepodobne zabezpečiť zvýšené príjmy do štátnej pokladnice z vyberania daní.