Coeur d’Alenovia

Text hesla

Coeur d’Alenovia [kér delej-], aj Skicwiši, vlastným menom Schitsu'umsh — severoamerický indiánsky kmeň zo severozápadu USA, kultúrne a jazykovo blízky Kalispelom, Spokanom a Sališom; asi 2-tis. príslušníkov (2015).

Coeur d’Alenovia pôvodne žili pozdĺž riek Spokane a Coeur d’Alene a okolo jazera Coeur d’Alene (východná časť dnešného štátu Washington a severná časť dnešného štátu Idaho) polousadlým spôsobom života v malých osadách (hlavnou bola Hinsalut) v kužeľovitých polozemnicových obydliach pokrytých kôrou a pletenými rohožami (počas lovu používali típí), organizovaní boli do patrilineárnych rodov. Živili sa najmä rybolovom (lososy, sihy), lovom (jelene, losy) a zberom (hľuzy, bobule), z remesiel bolo významné košikárstvo, pletenie rohoží a spracovanie koží. Známi boli aj ako aktívni a podnikaví obchodníci, ktorí často pôsobili ako sprostredkovatelia medzi kmeňmi sídliacimi na pobreží Tichého oceánu a kmeňmi žijúcimi vo Veľkých prériách a Veľkej panve. Kôň sa stal súčasťou ich kultúry okolo roku 1760.

V roku 1806 prišla s nimi do kontaktu objaviteľská výprava Meriwethera Lewisa (*1774, †1809) a Williama Clarka (*1770, †1838). Do pravidelného kontaktu s Američanmi však prichádzali až po roku 1842. V roku 1858 sa zapojili do poslednej fázy tzv. yakimských vojen (aj yakimská vojna, → Yakimovia), preto býva táto ich časť nazývaná aj coeur d’alenská vojna (Coeur d’Alene War). Po zdrvujúcich porážkach pri Štyroch jazerách (tzv. bitka pri Štyroch jazerách, Battle of Four Lakes) a na planine Spokane Plains (tzv. bitka na planine Spokane Plains, Battle of Spokane Plains) boli nútení usadiť sa v rezervácii Coeur d’Alene južne od jazera Coeur d’Alene (v blízkosti dnešného mesta Tekoa).

Jazyk Coeur d’Alenov (snchitsu’umshtsn, coeur d’alene) patrí do sališskej (salishskej) jazykovej rodiny. Je podľa nich nazvaných viacero geografických objektov (napr. mesto, jazero, rieka, pohorie).

Text hesla

Coeur d’Alenovia [kér delej-], aj Skicwiši, vlastným menom Schitsu'umsh — severoamerický indiánsky kmeň zo severozápadu USA, kultúrne a jazykovo blízky Kalispelom, Spokanom a Sališom; asi 2-tis. príslušníkov (2015).

Coeur d’Alenovia pôvodne žili pozdĺž riek Spokane a Coeur d’Alene a okolo jazera Coeur d’Alene (východná časť dnešného štátu Washington a severná časť dnešného štátu Idaho) polousadlým spôsobom života v malých osadách (hlavnou bola Hinsalut) v kužeľovitých polozemnicových obydliach pokrytých kôrou a pletenými rohožami (počas lovu používali típí), organizovaní boli do patrilineárnych rodov. Živili sa najmä rybolovom (lososy, sihy), lovom (jelene, losy) a zberom (hľuzy, bobule), z remesiel bolo významné košikárstvo, pletenie rohoží a spracovanie koží. Známi boli aj ako aktívni a podnikaví obchodníci, ktorí často pôsobili ako sprostredkovatelia medzi kmeňmi sídliacimi na pobreží Tichého oceánu a kmeňmi žijúcimi vo Veľkých prériách a Veľkej panve. Kôň sa stal súčasťou ich kultúry okolo roku 1760.

V roku 1806 prišla s nimi do kontaktu objaviteľská výprava Meriwethera Lewisa (*1774, †1809) a Williama Clarka (*1770, †1838). Do pravidelného kontaktu s Američanmi však prichádzali až po roku 1842. V roku 1858 sa zapojili do poslednej fázy tzv. yakimských vojen (aj yakimská vojna, → Yakimovia), preto býva táto ich časť nazývaná aj coeur d’alenská vojna (Coeur d’Alene War). Po zdrvujúcich porážkach pri Štyroch jazerách (tzv. bitka pri Štyroch jazerách, Battle of Four Lakes) a na planine Spokane Plains (tzv. bitka na planine Spokane Plains, Battle of Spokane Plains) boli nútení usadiť sa v rezervácii Coeur d’Alene južne od jazera Coeur d’Alene (v blízkosti dnešného mesta Tekoa).

Jazyk Coeur d’Alenov (snchitsu’umshtsn, coeur d’alene) patrí do sališskej (salishskej) jazykovej rodiny. Je podľa nich nazvaných viacero geografických objektov (napr. mesto, jazero, rieka, pohorie).

Zverejnené 10. februára 2022.

Coeur d’Alenovia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/coeur-dalenovia