Chust

Chust — mesto v západnej časti Ukrajiny v Zakarpatskej oblasti pri ústí rieky Rika do Tisy asi 10 km severne od hranice s Rumunskom, administratívne stredisko Chustského rajónu; 29-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky, nábytkársky, obuvnícky, stavebných materiálov. Dopravná križovatka regionálneho významu.

Známe už v 10. – 11. stor. ako pevnosť, pôvodne súčasť Kyjevskej Rusi, od začiatku 11. stor. súčasť Uhorského kráľovstva. Pravdepodobne 1090 tam uhorský kráľ Ladislav I. dal postaviť hrad. Prvýkrát písomne doložené 1329 po udelení výsad a štatútu kráľovského mesta Karolom I. Róbertom. Počas Dóžovho povstania (1514) hrad obsadený povstalcami a mesto viackrát spustošené. Po bitke pri Moháči (1526) až do 1690 súčasť Sedmohradského kniežatstva; koncom 16. stor. viackrát zničené nájazdmi osmanských Turkov, v 17. a 18. stor. stredisko protihabsburských povstaní. Od 1920 ako súčasť Podkarpatskej Rusi pripadlo prvej ČSR. Po Viedenskej arbitráži 1938 ako hlavné mesto Podkarpatskej Rusi súčasť Maďarska, od skončenia 2. svetovej vojny súčasť Ukrajinskej SSR. Od 1991 súčasť Ukrajiny. V meste sídlila významná židovská komunita a slávna ješiva (založená 1861, najväčšia vo východnej Európe).

Stavebné pamiatky: zrúcanina hradu (pôvodne z 11. stor., viackrát prestavovaný, od 2. polovice 18. stor. v ruinách), opevnený evanjelický kostol (pôvodne gotický z 13. – 14. stor., neskôr viackrát prestavovaný), barokový rímskokatolícky kostol (18. stor.), pravoslávny chrám (18. stor.), gréckokatolícky chrám (1928), synagóga (19. stor.), židovský cintorín (19. stor.). V obciach v okolí mesta sa nachádza viacero drevených kostolov zo 17. – 19. stor.