Chur
Chur [kúr], rétorománsky Cuera, tal. Coira, fr. Coire — mesto vo východnom Švajčiarsku v Rétskych Alpách pri ústí rieky Plessur do Rýna, administratívne stredisko kantónu Graubünden; 37-tis. obyvateľov (2017). Priemysel jemnej mechaniky, strojársky, potravinársky. Dopravná križovatka.
Osídlené od bronzovej doby, od 1. stor. rímske sídlo známe ako Curia Raetorum, centrum rímskej provincie Raetia Prima, na prelome 3. a 4. stor. tam vznikla pevnosť na obranu proti útokom germánskych kmeňov. Od 452 sídlo biskupstva (zachovali sa základy viacerých ranokresťanských kostolov, napr. Sankt Stephan, okolo 500). Od 6. stor. súčasť Franskej ríše. Od začiatku 11. stor. mali zemepanské práva biskupi, ktorí vykonávali aj svetskú vládu (boli členmi ríšskeho kniežacieho kolégia a disponovali virilným hlasom). Od 14. stor. bol Chur súčasťou Chrámového spolku na území Graubündenu, od 1471 člen Večného spolku Horná Raetia. R. 1489 štatút slobodného ríšskeho mesta. Od 1498 člen Švajčiarskeho sprisahanectva. Po prijatí reformácie 1526 stratili biskupi definitívne nad mestom vládu.
Stavebné pamiatky: zvyšky mestských hradieb, neskororománska Katedrála nanebovstúpenia Panny Márie (12. – 13. stor., v 2. polovici 15. stor. pristavaná Kaplnka sv. Vavrinca, okolo 1515 Kaplnka sv. Lukáša, veže reštaurované 1828 – 29; v interiéri sochárska výzdoba, napr. reliéfy z karolovského obdobia, sochy apoštolov z 12. – 13. stor., neskorogotický hlavný oltár z 1464 – 91, v klenotnici katedrály sa nachádzajú románske a gotické zlatnícke práce a ranokresťanské textílie), kostol Sankt Martin (neskorogotický z 1464 – 91, prebudovaný zo staršieho karolovského kostola z 8. stor.), kláštorný kostol Sankt Luzius (pôvodne polovica 8. stor., románsky a goticky prestavaný, unikátna kruhová krypta z karolovského obdobia), radnica (15. stor.), biskupský palác (17. – 18. stor.), meštianske domy (pôvodne 15. stor., neskôr prestavované).
Viaceré múzeá (Bünder Kunstmuseum, Rätisches Museum). Významné turistické stredisko, východisko k šiestim alpským priesmykom.