chobotnáče

Text hesla

chobotnáče, Proboscidea — rad z triedy cicavce (Mammalia), ktorý sa vyvinul z prakopytníkov. Od eocénu prekonali bohatý evolučný vývoj, vytvorilo sa množstvo vývojových línií najmä v miocéne a pliocéne; takmer všetky (napr. mastodonty a mamuty) sú už dnes vyhynuté. Majú dlhý svalnatý chobot, ktorý vznikol zrastením predĺženého nosa a horného pysku, hrubú, takmer lysú kožu, stĺpovité končatiny s piatimi prstami s kopýtkami (našľapujú na elastický zrohovatený vankúš), mohutnú čiastočne pneumatizovanú lebku, nápadne veľké uši a zvláštny chrup s nápadne predĺženými rezákmi (klami) a s veľkými lamelovitými stoličkami, ktoré im po opotrebovaní až päťkrát znova narastú. Nemajú kľúčne kosti. Sú to bylinožravce, žijú prevažne v stádach. Patrí sem čeľaď slonovité s dvoma druhmi, slonom africkým (Loxodonta africana) a slonom indickým (Elephas maximus).

Text hesla

chobotnáče, Proboscidea — rad z triedy cicavce (Mammalia), ktorý sa vyvinul z prakopytníkov. Od eocénu prekonali bohatý evolučný vývoj, vytvorilo sa množstvo vývojových línií najmä v miocéne a pliocéne; takmer všetky (napr. mastodonty a mamuty) sú už dnes vyhynuté. Majú dlhý svalnatý chobot, ktorý vznikol zrastením predĺženého nosa a horného pysku, hrubú, takmer lysú kožu, stĺpovité končatiny s piatimi prstami s kopýtkami (našľapujú na elastický zrohovatený vankúš), mohutnú čiastočne pneumatizovanú lebku, nápadne veľké uši a zvláštny chrup s nápadne predĺženými rezákmi (klami) a s veľkými lamelovitými stoličkami, ktoré im po opotrebovaní až päťkrát znova narastú. Nemajú kľúčne kosti. Sú to bylinožravce, žijú prevažne v stádach. Patrí sem čeľaď slonovité s dvoma druhmi, slonom africkým (Loxodonta africana) a slonom indickým (Elephas maximus).

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Chobotnáče [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/chobotnace