chlamydomonáda

Text hesla

chlamydomonáda [gr.], Chlamydomonas — rod zelených rias, čeľaď Chlamydomonadaceae. Mikroskopické eukaryontné jednobunkové organizmy, ktoré sa vyskytujú v stojatých a tečúcich vodách, v kalužiach či rašelinných vodách, niektoré aj v povrchových vrstvách letného snehu. Nachádzajú sa na rozhraní rastlinnej a živočíšnej ríše, s rastlinami majú spoločný fotoautotrofný spôsob výživy (prítomnosť chloroplastov), so živočíchmi prítomnosť stigmy, bičíkov a výnimočne aj schopnosť heterotrofnej až mixotrofnej výživy. Vegetatívne bunky sú haploidné, majú oválny až guľový tvar s priemerom okolo 10 μm. Majú pevnú bunkovú stenu tvorenú komplexom glykoproteínov bohatých na hydroxyprolín, obsahujú rozsiahly chloroplast. Pohybujú sa pomocou dvoch bičíkov vyrastajúcich z prednej časti bunky (pri kultivácii buniek na tekutom médiu sa bičíky strácajú). Pod cytoplazmatickou membránou sa nachádza stigma, ktorá slúži ako fotoreceptor svetla a zabezpečuje fototaktický pohyb do oblasti s optimálnou svetelnou intenzitou (→ fototaxia). Bunkové organely sú podobné ako pri ostatných rastlinných bunkách, majú niekoľko malých mitochondrií, jeden chloroplast (pohárovikovitého tvaru), ktorý vypĺňa približne polovicu objemu bunky. V prednej časti bunky sú uložené dve vakuoly.

Rozmnožujú sa pohlavne aj nepohlavne. Nepohlavne sa chlamydomonády rozmnožujú tzv. modifikovaným (násobným) bunkovým delením: na konci delenia vznikajú z materskej bunky viac ako 2 dcérske bunky (4, 8, 16, 32, 64), pohlavne napr. pri nedostatku dusíka a v prítomnosti svetla z modrého spektra: z vegetatívnej bunky sa vyvíjajú pohlavné bunky (gaméty), ich splynutím vzniká diploidná zygota, dochádza k meióze a vzniku 4 haploidných spór.

Patria sem napr. druh Chlamydomonas nivalis spôsobujúci červené sfarbenie snehu, druh Chlamydomonas moewusii a nepohlavne sa rozmnožujúci druh Chlamydomonas reinhardtii, ktorý vďaka jednoduchej kultivácii a pomerne rýchlemu rastu patrí medzi modelové organizmy používané vo výskume (napr. na štúdium chorôb spôsobených poruchou bičíkov, fotosyntézy a biogenézy chloroplastu) a pre štúdium regulácie bunkového cyklu.

Text hesla

chlamydomonáda [gr.], Chlamydomonas — rod zelených rias, čeľaď Chlamydomonadaceae. Mikroskopické eukaryontné jednobunkové organizmy, ktoré sa vyskytujú v stojatých a tečúcich vodách, v kalužiach či rašelinných vodách, niektoré aj v povrchových vrstvách letného snehu. Nachádzajú sa na rozhraní rastlinnej a živočíšnej ríše, s rastlinami majú spoločný fotoautotrofný spôsob výživy (prítomnosť chloroplastov), so živočíchmi prítomnosť stigmy, bičíkov a výnimočne aj schopnosť heterotrofnej až mixotrofnej výživy. Vegetatívne bunky sú haploidné, majú oválny až guľový tvar s priemerom okolo 10 μm. Majú pevnú bunkovú stenu tvorenú komplexom glykoproteínov bohatých na hydroxyprolín, obsahujú rozsiahly chloroplast. Pohybujú sa pomocou dvoch bičíkov vyrastajúcich z prednej časti bunky (pri kultivácii buniek na tekutom médiu sa bičíky strácajú). Pod cytoplazmatickou membránou sa nachádza stigma, ktorá slúži ako fotoreceptor svetla a zabezpečuje fototaktický pohyb do oblasti s optimálnou svetelnou intenzitou (→ fototaxia). Bunkové organely sú podobné ako pri ostatných rastlinných bunkách, majú niekoľko malých mitochondrií, jeden chloroplast (pohárovikovitého tvaru), ktorý vypĺňa približne polovicu objemu bunky. V prednej časti bunky sú uložené dve vakuoly.

Rozmnožujú sa pohlavne aj nepohlavne. Nepohlavne sa chlamydomonády rozmnožujú tzv. modifikovaným (násobným) bunkovým delením: na konci delenia vznikajú z materskej bunky viac ako 2 dcérske bunky (4, 8, 16, 32, 64), pohlavne napr. pri nedostatku dusíka a v prítomnosti svetla z modrého spektra: z vegetatívnej bunky sa vyvíjajú pohlavné bunky (gaméty), ich splynutím vzniká diploidná zygota, dochádza k meióze a vzniku 4 haploidných spór.

Patria sem napr. druh Chlamydomonas nivalis spôsobujúci červené sfarbenie snehu, druh Chlamydomonas moewusii a nepohlavne sa rozmnožujúci druh Chlamydomonas reinhardtii, ktorý vďaka jednoduchej kultivácii a pomerne rýchlemu rastu patrí medzi modelové organizmy používané vo výskume (napr. na štúdium chorôb spôsobených poruchou bičíkov, fotosyntézy a biogenézy chloroplastu) a pre štúdium regulácie bunkového cyklu.

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 18. februára 2019.

citácia

Chlamydomonáda [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/chlamydomonada