Charrúovia

Charrúovia [ča-] — juhoamerický indiánsky kmeň kultúrne aj jazykovo veľmi blízky Guaraníom.

Charrúovia pôvodne žili kočovným spôsobom života v pampách na území dnešného Uruguaja, severovýchodnej Argentíny a južnej Brazílie (ohraničenom riekami Parana, známou aj ako Paraná, na západe a Rio Ibicuí na severe) v nestálych osadách pozostávajúcich z jednoduchých chatrčí z drevených kolov pokrytých vetvami, trstinou a slamou, organizovaní boli v rodinných klanoch.

Zaoberali sa najmä lovom (boli veľmi dobrými lukostrelcami), rybolovom, zberom divých plodín a hrnčiarstvom. Vytvorili si originálny spôsob počítania založený na čísle štyri (4 + 2 je 6, 4 + 4 je 8 a pod.). Vzhľadovo boli urastení – muži dosahovali výšku 1,8 m, ženy 1,7 m. Známi však boli predovšetkým ako vynikajúci a obávaní bojovníci.

Prvými Európanmi, s ktorými prišli do kontaktu, boli koncom 14. stor. portugalskí moreplavci. Okolo roku 1516 začali na ich územie prenikať Španieli a usádzať sa tam. Neustále boje so španielskymi osadníkmi (od roku 1518) vyvrcholili v roku 1831 masakrou (velil jej José Fructuoso Rivera) pri riečke Arroyo Salsipuedes (východná časť departementu Paysandú, asi 320 km severne od hlavného mesta Uruguaja Montevidea), keď boli prakticky vyhladení (poslední štyria pôvodní Charrúovia – Senaqué, Tacuavé, Guyunusa a náčelník Vaimaca Perú boli v roku 1833 ako výstavné objekty odvlečení do Paríža).

Zvyšky tohto etnika zmiešaného pôvodu žijú v súčasnosti v Argentíne (najmä provincia Entre Ríos; asi 14-tis. príslušníkov, 2010).