Châlons-en-Champagne
Châlons-en-Champagne [šalonanšampaň], 1850 – 1997 Châlons-sur-Marne — mesto v severovýchodnom Francúzsku na rieke Marna v metropolitnom regióne Grand Est a departementu Marne; 45-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky, vinársky, kovoobrábací, elektrotechnický, presnej mechaniky, textilný. Stredisko vinárstva a obchodu so šampanským. Dopravná križovatka.
Rimanmi nazývané Catalaunorum. R. 451 sa v jeho blízkosti odohrala bitka na Katalaunských poliach, v ktorej Rimania porazili Hunov vedených Atilom. Od 10. stor. obchodné centrum. Od 13. stor. sa nazývalo Châlons, resp. Châlons-en-Champagne, až 1553 sa prvýkrát spomína ako Châlons-sur-Marne. V 18. a 19. stor. sa používali obidva názvy, od 1850 oficiálne Châlons-sur-Marne. R. 1870 miesto krvavých bojov počas prusko-francúzskej vojny, vážne poškodené počas 1. a 2. svetovej vojny. Od decembra 1997 Châlons-en-Champagne.
Stavebné pamiatky: ranogotický kostol Notre-Dame-en-Vaux (1157 – okolo 1210, na mieste staršieho z 9. stor., významné stredoveké pútnické miesto; 1998 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť Svätojakubskej pútnickej cesty), gotická katedrála Saint-Étienne (12. – 16. stor.; krypta z 11. stor.; baroková fasáda, 1628 – 34; vitráže z 13. – 16. stor.), ranogotický kostol Saint-Alpin (koniec 12. – začiatok 13. stor.), kostol Saint-Jean-Baptiste (11. – 17. stor.), gotický kostol Saint-Loup (14. stor.), gotický kostol Notre-Dame de l’Épine (15. – začiatok 16. stor.), slávnostná brána (Porte Sainte-Croix, 1770) postavená na počesť Márie Antoinetty, klasicistická radnica (18. stor.), mestské paláce (16. – 18. stor.), hrazdené meštianske domy, viaceré múzeá.