Chac

Chac [čak], aj Chaac — v mayskej mytológii boh dažďa. Sídlil vo vodných nádržiach (cenotoch), v jazerách alebo v nebi, odkiaľ svojou kamennou sekerou spôsoboval blesky. Ovplyvňoval nielen dážď, ale prostredníctvom neho aj úrodu. Bol významným božstvom už v klasickom období, jeho kult dominoval predovšetkým v mayskom poklasickom období (10. – 15. stor.) na polostrove Yucatán; dodnes je uctievaný v ľudovom kulte mayských roľníkov. Chacovým symbolom bola modrá farba. Jeho masky boli v poklasickom období charakteristické veľkým zahnutým nosom. Personifikovaný bol aj v štyroch božských postavách (niekedy v podobe žiab), ktorým pripadali štyri svetové strany a štyri farby (sever – Biely Chac, západ – Čierny Chac, východ – Červený Chac, juh – Žltý Chac). Na posvätných miestach Chacovho kultu (vo svätyniach, v cenotoch) sú doložené aj ľudské obete, zrejme na privolanie dažďa (napr. v posvätnom cenote v Chichén Itzá). Ako chacovia boli označovaní aj mayskí kňazi, v poklasickom období štyria pomocníci hlavného kňaza, ktorí asistovali aj pri obetúvaní ľudí.