Caernarfon

Caernarfon [kar- -von] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v severozápadnom Walese na východnom pobreží morskej úžiny Menai, administratívne stredisko správnej oblasti Gwynedd; 9,9 tis. obyvateľov (2011). Mesto je významným turistickým strediskom. Má železničné spojenie s mestom Porthmadog a diaľnicou A487 je spojené s pobrežnými oblasťami západného Walesu. Prístav slúžil v minulosti na vývoz bridlice ťaženej koncom 18. a začiatkom 19. stor. v neďalekej doline Nantlle. Južne ležiace letisko je využívané najmä malými a ultraľahkými lietadlami a ponúka vyhliadkové lety.

V roku 75 bola na tomto území postavená rímska pevnosť Segontium, Rimanmi opustená koncom 4. stor. V rokoch 1282 – 1284 anglický kráľ Eduard I. dobyl Gwynedd a pričlenil ho k anglickej korune, z Caernarfonu urobil stredisko Walesu a začal s prestavbou mesta. V roku 1284 sa tam narodil jeho syn, následník trónu Eduard II. Ten udelil do léna Wales ako korunnú zem a v roku 1301 začal používať titul princ z Walesu (Prince of Wales). Počínajúc ním tento titul dodnes získavajú všetci následníci britského trónu.

Hrad Caernarfon bol vystavaný po roku 1283 na mieste staršej normanskej pevnosti z obdobia okolo roku 1090. Stavba hradu nepravidelného pôdorysu prebehla v niekoľkých fázach do roku 1323, postupne boli budované mohutné polygonálne veže. Jeho architektúra mala významný vplyv na vývin dekoratívneho štýlu (Decorated style). V roku 1986 bol hrad zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (spolu s ďalšími hradmi a hradbami kráľa Eduarda I. v Gwynedde).