Cachuri

Cachuri, vlastným menom Yiqby, C'a'xby — národnosť žijúca vo vysokohorskej oblasti Veľkého Kaukazu na hornom toku rieky Samur v južnej časti Dagestanu (9-tis., 2010), ako aj v Stavropolskom a Krasnodarskom kraji, Chantyjsko-Mansijsku, Rostovskej, Ťumeňskej, vo Volgogradskej a v Sverdlovskej oblasti Ruskej federácie; spolu 12-tis. (2010). Mimo Ruskej federácie žijú i v Azerbajdžane (rajóny Zaqatala a Qax) a na Ukrajine. Sú pokladaní za autochtónne obyvateľstvo Severného Kaukazu (ich etnogenéza však nie je spoľahlivo preskúmaná).

Cachuri sú blízki príbuzní Lezgincom a Rutulom. Prvé zmienky o Cachuroch pochádzajú zo 7. stor. od Arménov a Gruzíncov, ktorí ich nazývali Cachajkovia. Boli veľmi bojovní, takmer neustále viedli vojny so susednými etnikami, ako aj s cudzími podmaniteľmi. V 15. stor. vytvorili samostatný chanát (hlavné mesto Cachur; v 18. stor. povýšený na sultanát a hlavné mesto prenesené do Ilisu v dnešnom Azerbajdžane), k Rusku bolo ich sídelné územie pripojené začiatkom 19. stor. (→ Dagestan, Dejiny). Vyznávajú sunnitský islam.

Zaoberajú sa najmä poľnohospodárstvom (pestovanie obilnín, chov oviec, koní). Z tradičných remesiel vynikajú v spracovaní vlny (pletenie, tkanie kobercov), kovov, kamenárstve a šperkárstve. Folklór Cachurov je veľmi blízky folklóru Azerbajdžancov.

Hovoria cachurským jazykom, cachurčinou (c'a'xna miz), ktorý patrí medzi lezginské jazyky nachsko-dagestanskej vetvy kaukazskej jazykovej rodiny. V Dagestane je popri ruštine, avarčine, kumyčtine, dargičtine, lačtine, lezgičtine, nogajčine, rutulčine, tabasarančine, tátčine, agulčine, čečenčine a azerbajdžančine jedným z úradných jazykov. Zapisuje sa cyrilikou. Väčšina Cachurov je dvojjazyčná, okrem materčiny ovládajú aj ruštinu alebo azerbajdžančinu, resp. trojjazyčná, okrem materčiny a ruštiny ovládajú aj azerbajdžančinu, lezgičtinu alebo rutulčinu. Najbližšie príbuzným jazykom cachurského jazyka je rutulský jazyk. Obidva si sú navzájom zrozumiteľné.