bubnová magnetická pamäť

bubnová magnetická pamäť — inform. veľkokapacitná vonkajšia pamäť počítača so záznamom informácie na pohybujúcej sa magnetickej vrstve nanesenej na nemagnetický valec, tzv. bubon, poháňaný elektrickým motorom. Záznam, ktorý môže byť sériový, paralelný alebo sériovo-paralelný, je na stopách po obvode bubna, pričom každá hlava zapisuje alebo číta údaje z jednej stopy. Bubnová magnetická pamäť sa v prvých počítačoch používala ako hlavná pamäť a ako vonkajšia pamäť sa používala až do začiatku 80. rokov 20. storočia. Bubnovú pamäť vynašiel v r. 1932 rakúsky vynálezca G. Tauschek, ktorý svoj patent neskôr predal spoločnosti IBM. Tauschekova pamäť mala kapacitu 62,5 kB.