Brezina, Ján

Brezina, Ján, 1. 1. 1917 Východná, okres Liptovský Mikuláš – 4. 8. 1997 Bratislava — slovenský básnik a literárny vedec, príslušník skupiny nadrealistov. Poetika tohto smeru ovplyvnila už jeho debut Nikdy sa nestretnem (1941), v ktorom sa opieral o spomienky na detstvo, naplno však poznačila zbierku básní Volanie miesto spánku (1945) postavenú na snových predstavách a obrazoch vojny. Zjednodušenie výrazu priniesla protivojnová zbierka Anjel pokoja (1946). V ďalšej tvorbe opustil pôvodnú poetiku a podľa dobového úzu písal básne na politické optimistické témy (Slnečný deň pre všetkých, 1947; Vrchy sa ubránia, 1948; Najvyšší čas, 1949; Spev lásky k novej Číne, 1950). Neskôr sa jeho videnie skutočnosti prehĺbilo, vrátil sa k osobnej i k všeľudskej problematike (Vidím a vstávam, 1967; V zornom poli čierny strom, 1969; Nárečie hudby, 1971; Pre koho svitá, 1989; Miesto vo vesmíre, 1991). Je autorom štúdií Ivan Krasko (1946), Hviezdoslavova neznáma báseň (1950), Slovenská poézia v revolučných rokoch 1917 – 22 (1957), Básnik Vladimír Roy (1961), Poézia Fraňa Kráľa a problémy slovenskej poetiky (1968) a Básnik Ján Poničan (1988).