Breza, Tadeusz

Breza, Tadeusz, 31. 12. 1905 Siekierzyńce, Lublinské vojvodstvo – 19. 5. 1970 Varšava — poľský spisovateľ. R. 1929 – 32 diplomat v Londýne, 1955 – 59 v Ríme a 1961 – 65 v Paríži. V jeho prozaickej tvorbe dominuje problematika vyššej spoločnosti, ktorú zobrazil postupmi psychoanalytickej prózy: romány Adam Grywałd (1936) a Závisť (Zawiść, napísaný 1939, vydaný 1973; slov. 1982). Svojimi povojnovými prózami sa pričinil o kritickú revíziu vzťahu k národným dejinám: v psychologických románoch Múry Jericha (Mury Jerycha, 1946) a Nebo a zem (Niebo i ziemia, 2 zv., 1949 – 50) opísal obmedzovanie občianskych práv v predvojnovom a vojnovom Poľsku, román Baltazárova hostina (Uczta Baltazara, časopisecky 1951 – 52, knižne 1952; slov. 1956; sfilmovaný 1954, réžia Jerzy Zarzycki) zobrazuje zložitú politickú a hospodársku situáciu povojnového Poľska. Intelektuálne hodnotenie skutočnosti ho priviedlo k literatúre faktu s náboženskou a svetskou tematikou: reportážno-memoárová esej Bronzová brána (Spiżowa brama, 1960; slov. 1962) riešiaca na pozadí sklonku života pápeža Pia XII. otázku, ako si môže starodávna inštitúcia uchovať opodstatnenie v modernom svete bez straty vlastnej identity, román Úrad (Urząd, 1960; slov. 1969; sfilmovaný napr. 1969, réžia Janusz Majewski) a zbierka reportáží Havanské listy (Listy hawańskie, 1961).