Brekke, Paal

Text hesla

Brekke, Paal, 17. 9. 1923 Røros – 2. 12. 1993 Oslo — nórsky básnik a prozaik. Priekopník básnického modernizmu ovplyvnený poéziou T. S. Eliota, ktorú prekladal do nórčiny. R. 1940 po okupácii Nórska nacistickým Nemeckom ušiel do Švédska, kde sa zoznámil so švédskou a s fínskou literatúrou, 1945 sa vrátil do Nórska. Debutoval 1942 básnickou zbierkou Sme z našej krajiny (Av din jord er vi till).

Vo svojej poézii zachytil obraz roztriešteného sveta a človeka, striedal odlišné a vzájomne nesúrodé prvky, uplatňoval postupy montáže a koláže. V básnickej zbierke Tieňový šerm (Skyggefektning, 1949) tematizoval dezorientáciu človeka v modernom svete. Kritikou konzumnej spoločnosti a postavením nižších spoločenských vrstiev sa zaoberal aj básnických zbierkach Veslári z Ithaky (Roerne fra Ithaka, 1960), Ružový úškrn (Det skjeve smil i rosa, 1965), Večer je tichý (Aftenen er stille, 1972). V románoch Starnúci Orfeus (Aldrende Orfeus, 1951) a A živý plot ohromne vzrástol (Og hekken vokste kjempehøy, 1953) použil techniky prúdu vedomia. Posmrtne bola vydaná Brekkeho básnická zbierka Ostinato (1994). Prekladal z americkej a zo švédskej literatúry.

Popis ilustrácie

Paal Brekke

Text hesla

Brekke, Paal, 17. 9. 1923 Røros – 2. 12. 1993 Oslo — nórsky básnik a prozaik. Priekopník básnického modernizmu ovplyvnený poéziou T. S. Eliota, ktorú prekladal do nórčiny. R. 1940 po okupácii Nórska nacistickým Nemeckom ušiel do Švédska, kde sa zoznámil so švédskou a s fínskou literatúrou, 1945 sa vrátil do Nórska. Debutoval 1942 básnickou zbierkou Sme z našej krajiny (Av din jord er vi till).

Vo svojej poézii zachytil obraz roztriešteného sveta a človeka, striedal odlišné a vzájomne nesúrodé prvky, uplatňoval postupy montáže a koláže. V básnickej zbierke Tieňový šerm (Skyggefektning, 1949) tematizoval dezorientáciu človeka v modernom svete. Kritikou konzumnej spoločnosti a postavením nižších spoločenských vrstiev sa zaoberal aj básnických zbierkach Veslári z Ithaky (Roerne fra Ithaka, 1960), Ružový úškrn (Det skjeve smil i rosa, 1965), Večer je tichý (Aftenen er stille, 1972). V románoch Starnúci Orfeus (Aldrende Orfeus, 1951) a A živý plot ohromne vzrástol (Og hekken vokste kjempehøy, 1953) použil techniky prúdu vedomia. Posmrtne bola vydaná Brekkeho básnická zbierka Ostinato (1994). Prekladal z americkej a zo švédskej literatúry.

Zverejnené v júli 2001. Aktualizované 6. februára 2018.

citácia

Brekke, Paal [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/brekke-paal