brázda

Text hesla

brázda

1. poľnohosp. ryha, ktorá zostane v povrchovej vrstve pôdy po presune brázdového odvalu orbovým telesom radlicového pluhu. Pohyb pôdy po prechode orbového telesa (hlavnej časti pluhu, ktorá pri orbe pôdu drobí, kyprí, obracia a premiešava) je výsledkom posuvného (spolu s orbovým telesom) a relatívneho pohybu (vo vzťahu k orbovému telesu), ktorý je výsledkom rovnomerného priamočiareho a postupného pohybu orbového telesa. Brázdová stena má byť kolmá, rovná, odrezaná, neutlačená, bez výraznejšej stopy po plaze (spodnej časti orbového telesa), brázdové dno rovnobežné s povrchom nezoranej časti pôdy. Kolmá vzdialenosť od povrchu nezoranej časti pôdy po mierne urovnané dno brázdy sa nazýva hĺbka brázdy; horizontálna vzdialenosť medzi stenami dvoch susedných brázd meraná v ich strede kolmo na smer orby je šírka brázdy, termín hrubá brázda označuje stav pôdy po vykonaní orby;

2. bot. lat. vallecula — žliabok, ryha medzi primárnymi rebrami na plode (dvojnažke) pri čeľadi mrkvovité alebo prehĺbenina na povrchu rastlinných orgánov medzi dvoma rebrami, napr. na stonke prasličiek (Equisetum);

3. bot. kolpus, lat. colpus — podlhovastá apertúra (otvor) orientovaná svojou dlhšou stranou podobne ako poludníky na glóbuse, t. j. od jedného k druhému pólu peľového zrnka alebo spóry;

4. geomorfol. — pomerne úzka, pretiahnutá, vhĺbená forma georeliéfu spravidla so zvlneným (pahorkovitým) dnom. Vzniká tektonickým poklesom ako priekopová prepadlina alebo odnosom pása menej odolných hornín (napr. ílovcov v jadrách vrás vo flyšových pohoriach) v rôznych nadmorských výškach. Charakter brázdy majú mnohé geomorfologické jednotky na Slovensku (napr. Javornícka brázda, Podtatranská brázda, Fiľakovská brázda, Jakubianska brázda). Rozsiahle brázdy sa tvoria na priečnych zlomoch pretínajúcich oceánske chrbty.

Text hesla

brázda

1. poľnohosp. ryha, ktorá zostane v povrchovej vrstve pôdy po presune brázdového odvalu orbovým telesom radlicového pluhu. Pohyb pôdy po prechode orbového telesa (hlavnej časti pluhu, ktorá pri orbe pôdu drobí, kyprí, obracia a premiešava) je výsledkom posuvného (spolu s orbovým telesom) a relatívneho pohybu (vo vzťahu k orbovému telesu), ktorý je výsledkom rovnomerného priamočiareho a postupného pohybu orbového telesa. Brázdová stena má byť kolmá, rovná, odrezaná, neutlačená, bez výraznejšej stopy po plaze (spodnej časti orbového telesa), brázdové dno rovnobežné s povrchom nezoranej časti pôdy. Kolmá vzdialenosť od povrchu nezoranej časti pôdy po mierne urovnané dno brázdy sa nazýva hĺbka brázdy; horizontálna vzdialenosť medzi stenami dvoch susedných brázd meraná v ich strede kolmo na smer orby je šírka brázdy, termín hrubá brázda označuje stav pôdy po vykonaní orby;

2. bot. lat. vallecula — žliabok, ryha medzi primárnymi rebrami na plode (dvojnažke) pri čeľadi mrkvovité alebo prehĺbenina na povrchu rastlinných orgánov medzi dvoma rebrami, napr. na stonke prasličiek (Equisetum);

3. bot. kolpus, lat. colpus — podlhovastá apertúra (otvor) orientovaná svojou dlhšou stranou podobne ako poludníky na glóbuse, t. j. od jedného k druhému pólu peľového zrnka alebo spóry;

4. geomorfol. — pomerne úzka, pretiahnutá, vhĺbená forma georeliéfu spravidla so zvlneným (pahorkovitým) dnom. Vzniká tektonickým poklesom ako priekopová prepadlina alebo odnosom pása menej odolných hornín (napr. ílovcov v jadrách vrás vo flyšových pohoriach) v rôznych nadmorských výškach. Charakter brázdy majú mnohé geomorfologické jednotky na Slovensku (napr. Javornícka brázda, Podtatranská brázda, Fiľakovská brázda, Jakubianska brázda). Rozsiahle brázdy sa tvoria na priečnych zlomoch pretínajúcich oceánske chrbty.

Zverejnené v júli 2001.

citácia

Brázda [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-06-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/brazda