Brandys, Kazimierz

Brandys, Kazimierz, 27. 10. 1916 Lodž – 11. 3. 2000 Paríž — poľský prozaik, publicista. Brat M. Brandysa. Dominantnou témou jeho tvorby bola povojnová súčasnosť, ku ktorej pristupoval z aspektu novej vývinovej perspektívy. Na tomto základe tvoril tzv. prehodnocujúcu literatúru, ktorou kritizoval konzervatívny vzťah poľskej inteligencie k národným dejinám. V románoch s vojnovou tematikou riešil otázku slobody, zmyslu života a zodpovednosti za aktuálne premeny spoločnosti: Drevený kôň (Drewniany koń, 1946), Nepokorené mesto (Miasto niepokonane, 1946). V románovej tetralógii Medzi vojnami (Między wojnami, časti Samson, 1948; slov. 1950; sfilmovaný 1961, réžia A. Wajda; Antigona, Antygona, 1948; slov. 1950; Trója, otvorené mesto, Troja, miasto otwarte, 1949; slov. 1951; Človek neumiera, Człowiek nie umiera, 1951) uplatnil balzacovskú analýzu medzivojnovej spoločnosti. Po budovateľskom románe Občania (Obywatele, časopisecky 1953, knižne 1954) sa zapojil do obrodného prúdu poľskej literatúry: zbierka noviel Červená čiapočka (Czerwona czapeczka, 1956) a román Matka Kráľovcov (Matka Królów, 1957; sfilmovaný 1987, réžia Janusz Zaorski), čo potvrdil aj množstvom kritických polemických diel: zbierky skíc Listy pani Z. (Listy do pani Z., 3 časti, 1958 – 62; slov. výber 1965) a Žolík (Dżoker, 1966; slov. 1968), poviedky Ako byť milovaná (Romantyczność, 1960; slov. 1965), román Spôsob bytia (Sposób bycia, 1963; sfilmovaný 1966, réžia Jan Rybkowski), memoáre Malá kniha (Mała księga, 1970). Autor divadelnej hry Inkarno (vydaná časopisecky 1962, uvedená 1963, vydaná knižne 1966 v zbierke Obrana „Grenady“ a iné poviedky, Obrona „Grenady“ i inne opowiadania; slov. 1972).