bogomilská literatúra

bogomilská literatúra — stredoveké bulharské spisy bogomilov (→ bogomilstvo) a latinsky i okcitánsky napísané katarské (→ katari) a slovansky napísané patarénske (→ pataréni) spisy z 10. – 11. stor. Niekedy sú (na základe indexu zakázaných kníh) k bogomilskej literatúre zaraďované aj apokryfy bulharského popa Jeremiáša (Eremija, aj Jeremija; 2. polovica 10. stor.), ktorý však nepatril k bogomilom.

Bogomilská literatúra vznikala zároveň s heretickým hnutím bogomilov, zachovala sa najmä v neskorších (gréckych, slovanských, latinských a okcitánskych) prepisoch a redakciách. Bibliu a modlitby vykladala v duchu dualistického manicheizmu, opisovala rituály bogomilov. Bogomilská literatúra predstavuje súbor názorov na pôvod človeka a sveta i pravidlá usporiadania spoločnosti. Najmä bogomilská literatúra v Bulharsku má silný sociálny a protifeudálny ráz, odmietala oficiálnu cirkev i panovníka a štát. Najvýznamnejším dielom je Tajná kniha (bulh. Tajna kniga, 10. – 11. stor.) zachovaná v latinskom prepise Liber secretus (aj Liber sancti Ioannis) s prvkami apokryfov. Je napísaná formou dialógu, v ktorom apoštol Pavol kladie otázky a Ježiš Kristus mu odpovedá. Hlavným motívom je boj Krista so Satanom. Dôležitou pamiatkou je aj bogomilská obradová kniha Katarský trebník (bulh. Katarski trebnik), ktorá sa zachovala v provensalskom prepise z 13. stor. Z katarských spisov je známych aj päť traktátov Liber de duobus principiis. Prvky bogomilského učenia obsahuje viacero bulharských stredovekých apokryfov, napr. Bulharský apokryfný letopis (Bălgarski apokrifen letopis, 2. polovica 11. stor.).

O činnosti a názoroch bogomilov vypovedajú aj cirkevné polemiky, tzv. protibogomilská literatúra, predovšetkým spis presbytera Kozmu Rozprava proti bogomilom a poučenia zo svätých kníh (Beseda protiv bogomilite i poučenie ot božestvenite knigi, 2. polovica 10. stor.).